Preskočiť na obsah

Vedci odhalili odpoveď na zásadnú otázku! Smrdia viac ženské či mužské prdy? A čo ich zápach spôsobuje? Všetko podstatné sa dozvieš v tomto článku!

69960934
Autor článku: Marko Martinovič Všetky články autora

Autor píše pre web infozona.sk od roku 2025. Venuje sa aktuálnemu dianiu, spoločenským témam a udalostiam zo Slovenska.

Prdy, nazývané aj flatulencie, sú prirodzenou súčasťou života každého človeka. Sú to plyny, ktoré sa tvoria v našom tráviacom systéme a sú vylučované von z tela. A ak ste sa niekedy pýtali, prečo prdy tak smrdia, ste na správnom mieste. Táto téma možno na prvý pohľad pôsobí nepríjemne, ale môže byť zaujímavá a dokonca užitočná na pochopenie nášho tela a stravy.

 

Čo sú prdy a prečo vznikajú?

Prdy sú zmesou plynov, ktoré sa tvoria v tráviacom trakte nášho tela. Patria sem hlavne dusík, kyslík, metán a oxid uhličitý. Vytvárajú sa pri procese trávenia potravy, keď sa potrava rozkladá v žalúdku a črevách.

Hlavnou príčinou vzniku prdov je prítomnosť baktérií v tráviacom systéme, ktoré rozkladajú nestráviteľné časti potravy. Počas tohto procesu sa uvoľňujú plyny, ktoré následne musia nájsť cestu von z tela.

Prečo prdy smrdia?

Hlavným dôvodom, prečo prdy môžu byť nepríjemné na čuchanie, je prítomnosť sírovodíka vo výbojoch. Sírovodík má charakteristický zápach po zhnitých vajciach alebo hnilobe. Vzniká pri rozklade bielkovín obsiahnutých v niektorých potravinách.

Najväčším viníkom týchto nepríjemných zápachov sú niektoré potraviny, ako napríklad fazuľa, brokolica, kapusta, cibuľa a mäso. Keď tieto potraviny prechádzajú tráviacim systémom, produkujú plynaté produkty, ktoré môžu spôsobiť nepríjemné pachy.

Smrdia viac ženské či mužské prdy?

Denný výskyt plynu u dospelého človeka dosahuje až 2 litre, čo zodpovedá 10 až 20 prdov denne, nezávisle na pohlaví. O tomto zaujímavom fenoméne diskutovali v dvoch rôznych online reláciách – doktorka Ginni Mansberg vo svojom podcaste „Veci, o ktorých sa nedá hovoriť v televízii“ a autori populárneho TikTok kanála „Šialená medicína“.

Obaja však svoje tvrdenia zakladajú na štúdii  amerického gastroenterológa Michaela Levitta. Už v roku 1998 sa stal jedným z prvých vedcov, ktorý sa zaujímal nielen o kvantitu, ale aj o „kvalitu“ ľudských plynov, konkrétne ich zápach.

Vo svojom výskume dal Levitt 16 dobrovoľníkom pochutnať na fazuľových jedlách s pridaním preháňadiel a následne odobral vzorky ich vetrov pomocou trubičky v konečníku. Dvaja z jeho spolupracovníkov mali následne náročnú úlohu – hodnotiť zápach týchto plynov. Ich práca spočívala v tom, že museli čuchať a opisovať ich vôňu. Ako sa hovorí, pre vedecký pokrok treba občas trpieť.

Článok pokračuje po kliknutí
Prečítaj celý článok
Chceš komentovať alebo pridávať obsah?

Zaregistruj sa a môžeš komentovať články, pridávať podujatia aj posielať vlastné články rýchlejšie.

Registrovať sa

Komentáre

0 komentárov