Tieto opatrenia Európskej únie majú za cieľ reagovať na konanie Ruska, no ich dopad na slovenskú ekonomiku je často predmetom diskusie. Niektorí politici tvrdia, že sankcie sú neefektívne. Iní ich považujú za nevyhnutné.
Parlament sa pri téme protiruských sankcií len tesne stal uznášaniaschopným. K hlasovaniu došlo za zvláštnych okolností. Časť poslancov sa rozhodla na poslednú chvíľu hlasovania nezúčastniť.
Prijaté uznesenie má politické aj praktické dôsledky. Zároveň prehlbuje rozpory v opozícii, ktorá sa vzájomne obviňuje zo zlyhania.
Do debaty vstúpili známe osobnosti aj bývalí politici. Z ich výrokov je zrejmé, že boj o výklad situácie sa ešte neskončil. Očakávajú sa ďalšie kroky, vrátane možného protiuznesenia.
Aký bol teda výsledok hlasovania a kto zohral kľúčovú úlohu pri schválení uznesenia o protiruských sankciách?
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓
Parlament schválil uznesenie proti protiruským sankciám
Slovenský parlament prijal uznesenie, ktorým sa Slovensko postavilo proti ďalšiemu uvaľovaniu protiruských sankcií. Tento dokument navrhla Slovenská národná strana (SNS) a v pléne prešiel veľmi tesne – za bolo 51 z 76 prítomných poslancov. Proti hlasoval jediný – Ján Ferenčák zo strany Hlas, 23 sa zdržalo.
Uznesenie prešlo preto, že časť opozície sa krátko pred hlasovaním rozhodla opustiť rokovaciu sálu. Vďaka tomu bol parlament presne na hrane potrebnej uznášaniaschopnosti. Tento postup spustil vlnu kritiky medzi opozičnými stranami, ktoré sa navzájom obviňujú z toho, kto zlyhal.
„Je to historický dokument, ktorý je prvým dokumentom v rámci štátov EÚ. Tento dokument je uznesenie, ktoré hovorí a oponuje to, čo včera povedal prezident. Jasne konštatuje, že protiruské sankcie spôsobujú slovenskému hospodárstvu škodu. Na tom sa zhodlo plénum SR,“ vyhlásil predseda SNS Andrej Danko.
Za dokument hlasovali predovšetkým poslanci Smeru a SNS, hoci minister zahraničných vecí za Smer, Juraj Blanár, v minulosti podporoval všetky sankčné balíky EÚ. Strana Hlas bola rozdelená – traja jej členovia hlasovali za, iní sa zdržali.
Uznesenie zároveň zaväzuje vládu SR, aby na medzinárodných rokovaniach hlasovala proti ďalším sankciám voči Rusku. Danko zdôraznil, že vláda má hľadať spôsoby, ako ich vplyv minimalizovať.
Opozícia sa viní zo zlyhania pri hlasovaní o protiruských sankciách
Podľa Igora Matoviča je za prijatie uznesenia jednoznačne zodpovedné Progresívne Slovensko. „Na začiatku hlasovania nás PS požiadalo, aby sme vytiahli karty. Urobili sme to – hoci v strese, ale stihli sme. Žiaľ, nevyšlo to. Ak by sme to neurobili, to hlúpe uznesenie by neprešlo,“ napísal Matovič na sociálnej sieti. Zároveň dodal, že celú chybnú taktiku mal naplánovať šéf poslaneckého klubu PS Martin Dubéci, ktorý sa za to údajne ospravedlnil a prevzal zodpovednosť.

Progresívci sa bránia: Nebola to chyba, ale zle vykonaný plán
Progresívne Slovensko na kritiku reagovalo s tým, že taktika bola premyslená a konzultovaná s ostatnými opozičnými stranami. Tvrdia, že cieľom bolo znemožniť hlasovanie tak, aby parlament nebol uznášaniaschopný. „Koalícia nemala dosť poslancov, preto sme navrhli, aby sa opozícia neprezentovala. Stačilo málo a uznesenie by neprešlo,“ uviedlo PS vo vyhlásení.
Podľa ich vysvetlenia však došlo k technickému zlyhaniu – jedna z poslankýň SaS bola napriek vytiahnutej karte systémom označená ako prítomná, čím sa dosiahlo práve to minimálne kvórum. „Napriek tomu niektoré opozičné strany neváhali chybu hodiť na nás,“ dodalo PS. Dubéci zároveň zdôraznil, že ich plán bol rozumný, no jeho exekúcia zlyhala.
Hlasovanie o uznesení ukázalo hlboké nezhody v opozícii. Strany SaS a hnutie Slovensko tvrdia, že plán na znemožnenie hlasovania nevyšiel.

Branislav Gröhling zo SaS uviedol, že zariadenie poslankyne Jany Holečkovej nefungovalo správne, a tým sa automaticky započítala medzi prítomných. To viedlo k tomu, že parlament bol uznášaniaschopný a hlasovanie mohlo prebehnúť. SaS chce pripraviť uznesenie, ktoré by schválený dokument zrušilo.

Šéf klubu PS Martin Dubéci oponoval, že všetky opozičné strany boli o taktike informované a že zlyhanie bolo spôsobené nedodržaním dohodnutého postupu. „To, že sa za hlasovania menia veci, nie je nič neštandardné,“ povedal.

Celá situácia tak opäť odhalila krehkosť politických dohôd a nedôveru medzi stranami. Zároveň otvorila otázku, ako bude Slovensko ďalej pristupovať k téme protiruských sankcií a kto bude niesť politickú zodpovednosť za prijaté rozhodnutie.
















Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.