Richard Sulík svojím výrokom zo svadby syna vyvolal medzi slovenskými voličmi rozdielne reakcie.
Prieskum SCIO ukázal výrazné rozdiely podľa politických preferencií respondentov.
Medzi voličmi SaS prevažovalo negatívne hodnotenie, kým pri elektoráte Smeru-SD bol pomer opačný.
Osobitnú pozornosť prinášajú výsledky voličov Sme rodina v čase avizovanej spolupráce Borisa Kollára a Sulíka.
Richard Sulík sa po svadbe svojho syna Filipa ocitol v centre politickej pozornosti. Dôvodom nebola samotná svadba, ale jeho vyjadrenie o niektorých ľuďoch, ktorí sa na nej objavili. Medzi spomínanými boli Daniel Bombic, Marek Šoun a Erik Kaliňák. Sulíkove slová následne vyvolali kritické aj pozitívne reakcie a dostali sa aj do prieskumu verejnej mienky. Výsledky naznačujú, že postoje respondentov sa výrazne menia podľa toho, ktorú politickú stranu podporujú. Zaujímavý je tiež pohľad na bývalých či potenciálnych politických partnerov niekdajšieho predsedu SaS. Ešte väčšiu pozornosť priťahuje elektorát hnutia Sme rodina, keďže Sulík a Boris Kollár avizovali spoločný postup do najbližších parlamentných volieb. Ako teda Sulíkov výrok hodnotia jednotlivé skupiny voličov a čo ukázali čísla medzi podporovateľmi Kollárovho hnutia?
Richard Sulík a výrok zo svadby, ktorý rozdelil respondentov
Koncom augusta sa Richard Sulík na svadbe svojho syna Filipa vyjadril k niektorým prítomným hosťom. V súvislosti s ľuďmi, medzi ktorými boli Daniel Bombic, Marek Šoun a Erik Kaliňák, povedal, že pri osobnom rozhovore človek zistí, že „sú to úplne v pohode ľudia“.
Ako hodnotíte výrok Richarda Sulíka zo svadby jeho syna?
Jeho vyjadrenie následne vyvolalo kritiku aj medzi niektorými politickými aktérmi, ktorí so Sulíkom v minulosti spolupracovali alebo sa s ním spájajú do budúcnosti.
Podľa prieskumu agentúry SCIO hodnotilo jeho slová pozitívne alebo veľmi pozitívne 24,32 percenta respondentov. Negatívne alebo veľmi negatívne ich vnímalo 36,28 percenta opýtaných.
Ďalších 23,92 percenta ľudí uviedlo, že výrok vôbec nezachytili, a 15,49 percenta respondentov naň nemalo názor.
Hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus výsledky komentoval slovami:
„Výsledky ukazujú, že Richard Sulík týmto výrokom opäť zvýraznil svoju kontroverznosť v slovenskej spoločnosti. Nejde pritom o jednoznačné odmietnutie. Približne štvrtina respondentov jeho slová hodnotí pozitívne, viac ako tretina negatívne a takmer štyria z desiatich ľudí ich buď nezachytili, alebo na ne nemajú názor. Oveľa zmysluplnejší obraz však dostávame pri pohľade na politické preferencie respondentov,“ uviedol Klus.
Richard Sulík získal rozdielne reakcie podľa politických preferencií
Pri rozdelení respondentov podľa straníckych preferencií sú rozdiely ešte výraznejšie. Medzi voličmi Smeru-SD hodnotilo Sulíkove slová pozitívne alebo veľmi pozitívne 44,1 percenta opýtaných. Negatívny postoj malo 22 percent.
Úplne iné rozloženie odpovedí zaznamenal prieskum medzi podporovateľmi viacerých opozičných strán. Medzi voličmi Progresívneho Slovenska hodnotilo vyjadrenie negatívne alebo veľmi negatívne 57,9 percenta, zatiaľ čo pozitívne ho vnímalo 10,6 percenta respondentov.
Pri KDH dosiahlo negatívne hodnotenie 59,1 percenta a pozitívne 6,8 percenta. Medzi podporovateľmi Hnutia SLOVENSKO bolo negatívne hodnotenie na úrovni 54,8 percenta, kým pozitívne Sulíkove slová vnímalo 17,8 percenta.
„Dáta veľmi plasticky ukazujú mieru politickej polarizácie. Richard Sulík pritom nachádza pri tomto konkrétnom výroku podstatne viac pochopenia medzi voličmi strán súčasnej vládnej koalície než medzi voličmi väčšiny parlamentnej opozície. To je vzhľadom na jeho dlhoročné politické pôsobenie na opozičnej a pravicovej strane spektra zaujímavý posun,“ konštatoval Klus.
Richard Sulík nerozdelil iba voličov iných strán
Jednotný pohľad na vyjadrenie nemali ani voliči SaS, teda strany, ktorú Richard Sulík založil v roku 2009 a dlhé roky viedol.
Negatívne alebo veľmi negatívne hodnotilo jeho slová 48,5 percenta voličov SaS. Pozitívne ich vnímalo 21,2 percenta.
Klus poukázal na možnú súvislosť s dlhoročným prepojením bývalého predsedu so stranou.
„Richard Sulík je pre značnú časť elektorátu SaS stále otcom zakladateľom strany a osobnosťou, ktorá ju formovala prakticky počas celej jej existencie. Je preto možné, že časť jej voličov je voči nemu zhovievavejšia,“ uviedol analytik.
Richard Sulík a voliči Sme rodina: hodnotenie sa rozdelilo presne na polovicu
Osobitnú pozornosť pri výsledkoch prieskumu priťahujú voliči hnutia Sme rodina. Richard Sulík a Boris Kollár totiž 8. septembra oznámili spoločný postup do nasledujúcich parlamentných volieb.
Podľa oznámených plánov má hnutie zmeniť názov na Sme rodina a Sulíkovci. Sulíkov tím má dostať každé druhé miesto na kandidátke a samotný Sulík má mať na starosti prípravu programu vrátane jeho ekonomickej časti.
Práve medzi voličmi Sme rodina priniesol prieskum úplne vyrovnané hodnotenie. Pozitívne vnímalo Sulíkov výrok 21,4 percenta respondentov a negatívne ho hodnotilo takisto 21,4 percenta.
Ešte väčšiu skupinu tvorili ľudia, ktorí o výroku nevedeli. Až 35,7 percenta voličov Sme rodina uviedlo, že Sulíkove slová vôbec nezachytilo. Bez názoru bolo ďalších 21,4 percenta.
„Práve pre nový projekt Sme rodina a Sulíkovci sú tieto výsledky najzaujímavejšie a najdôležitejšie. V elektoráte, ktorý by mal tvoriť základ nového zoskupenia, totiž tento kontroverzný výrok zatiaľ nevytvára ani pozitívnu, ani negatívnu väčšinu. Tí, ktorí ho v prieskume hodnotia, sú rozdelení presne pol na pol,“ uzavrel Klus.
Prieskum agentúry SCIO prebiehal od 28. augusta do 3. septembra 2026. Zapojila sa doň reprezentatívna vzorka 1 020 respondentov vo veku nad 18 rokov. Pri výbere sa zohľadňoval vek, pohlavie, vzdelanie, národnosť, miesto pobytu, veľkosť sídla aj krajské členenie Slovenska.
FAQ: Richard Sulík a výsledky prieskumu
Aký význam má podiel respondentov, ktorí Sulíkov výrok nezachytili?
Pri interpretácii výsledkov je dôležité oddeliť hodnotenie samotného výroku od miery jeho znalosti. Celkovo ho nezachytilo 23,92 percenta respondentov a ďalších 15,49 percenta nemalo názor. Výsledok preto zachytáva nielen pozitívne a negatívne postoje, ale aj významnú skupinu ľudí bez vytvoreného hodnotenia.
Ako sa líšili postoje voličov koaličných a opozičných strán?
Medzi voličmi Smeru-SD dosiahlo pozitívne alebo veľmi pozitívne hodnotenie 44,1 percenta, kým negatívne 22 percent. Pri voličoch PS, KDH a Hnutia SLOVENSKO naopak prevažovalo negatívne hodnotenie. Konkrétne išlo o 57,9 percenta pri PS, 59,1 percenta pri KDH a 54,8 percenta pri Hnutí SLOVENSKO.
Čo ukázali výsledky medzi voličmi SaS?
Medzi voličmi SaS hodnotilo Sulíkovo vyjadrenie negatívne alebo veľmi negatívne 48,5 percenta respondentov. Pozitívne ho vnímalo 21,2 percenta. Martin Klus v tejto súvislosti poukázal na dlhodobé spojenie Richarda Sulíka so stranou, ktorú založil a dlhé roky viedol.
Prečo sú v článku osobitne sledovaní voliči Sme rodina?
Sulík a Boris Kollár 8. septembra oznámili spoločný postup do nasledujúcich parlamentných volieb. Hnutie má podľa oznámenia zmeniť názov na Sme rodina a Sulíkovci a Sulíkov tím má obsadiť každé druhé miesto kandidátky. Výsledky medzi podporovateľmi Sme rodina preto poskytujú údaje o postojoch elektorátu jedného z aktérov pripravovaného projektu.
Čo presne znamená, že voliči Sme rodina boli rozdelení na polovicu?
Tvrdenie sa týka respondentov, ktorí výrok hodnotili pozitívne alebo negatívne: obe skupiny dosiahli zhodne 21,4 percenta všetkých opýtaných voličov Sme rodina. Neznamená to, že polovica všetkých voličov bola za a polovica proti. Ďalších 35,7 percenta výrok nezachytilo a 21,4 percenta nemalo názor.
Aká bola metodika prieskumu?
Agentúra SCIO uskutočnila prieskum od 28. augusta do 3. septembra 2026. Vzorku tvorilo 1 020 respondentov starších ako 18 rokov a bola označená za reprezentatívnu. Výber zohľadňoval vek, pohlavie, vzdelanie, národnosť, miesto pobytu, veľkosť sídla a krajské členenie Slovenska.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.