„Približne 50 percent iránskych rakiet vypálených smerom na Izrael nesie kazetové hlavice, ktoré sa vo vzduchu rozptýlia na menšie bomby a vytvárajú ďalšie riziko v podobe padajúcich úlomkov,“ uviedol armádny predstaviteľ.
Podľa dostupných údajov sa hlavice otvárajú približne vo výške siedmich kilometrov nad zemou. Následne uvoľnia 20 až 80 menších submunícií, pričom každá z nich obsahuje asi 2,5 kilogramu výbušniny.
Na rozdiel od klasickej balistickej rakety, ktorá môže niesť približne 500 kilogramov výbušniny, sa účinok týchto zbraní prejavuje inak. Namiesto jedného veľkého výbuchu dochádza k množstvu menších explózií rozptýlených na širokej ploche.
„Polomer účinku je približne desať kilometrov. Hoci obsahujú menej výbušniny než štandardné rakety, ich dopad môže byť smrteľný,“ zdôraznil predstaviteľ izraelských ozbrojených síl.
Najväčším problémom je však fakt, že časť submunície po dopade nevybuchne. Takéto nálože sa môžu správať podobne ako improvizované míny a ohrozovať civilistov ešte dlho po skončení útoku.
Kazetová munícia a riziko pre civilistov
Izraelské velenie civilnej obrany upozornilo obyvateľov, aby sa nepribližovali k neznámym predmetom či úlomkom, ktoré môžu nájsť na zemi. Akýkoľvek podozrivý objekt by mali okamžite nahlásiť príslušným úradom.
Nebezpečenstvo je podľa armády obzvlášť vysoké v husto obývaných oblastiach. Nevybuchnutá kazetová munícia môže ohroziť najmä deti alebo pracovníkov, ktorí odstraňujú škody po útokoch.
Podľa izraelských zdrojov Irán v rámci aktuálneho konfliktu odpálil približne 300 rakiet. Viaceré z nich síce zachytili systémy protivzdušnej obrany, no časť submunície napriek tomu dopadla na zem.
V jednom z incidentov v centrálnom Izraeli utrpelo zranenia najmenej 12 ľudí, keď menšie bomby zasiahli obytné oblasti.
Kazetová munícia a medzinárodné spory
Použitie tejto zbrane je už dlhé roky predmetom medzinárodnej kritiky. Dohovor o kazetovej munícii z roku 2008 zakazuje jej výrobu, skladovanie aj používanie.
Dokument podpísalo viac než sto krajín sveta, no medzi signatármi sa nenachádzajú ani Izrael, ani Irán.
Obe krajiny boli v minulosti obviňované z používania podobných zbraní počas vojenských operácií. Niektoré ľudskoprávne organizácie upozorňujú, že nasadenie kazetovej munície v obývaných oblastiach môže byť v rozpore so zásadami medzinárodného humanitárneho práva, najmä s pravidlami rozlišovania medzi vojenskými a civilnými cieľmi.
Organizácia Amnesty International už v roku 2025 označila použitie tohto typu zbraní v podobných situáciách za potenciálny vojnový zločin. Kritici poukazujú najmä na to, že ich účinky sú ťažko predvídateľné a dlhodobo ohrozujú civilné obyvateľstvo.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.