Ceuta je podľa Jaroslava Naďa problémom celej Európskej únie, nielen Španielska.
Bývalý minister obrany vyzýva na rýchlu ochranu vonkajších hraníc EÚ.
Pripúšťa aj použitie primeranej sily a existujúcich vojenských nástrojov Únie.
Zároveň varuje, že nečinnosť môže podporiť ďalšiu migráciu aj rast extrémizmu.

Ceuta sa podľa Jaroslava Naďa stáva skúškou schopnosti Európskej únie chrániť svoje vonkajšie hranice. Vo svojom príspevku na sociálnej sieti upozornil, že udalosti v španielskej enkláve nemožno vnímať iba ako vnútorný problém Madridu.

Podľa neho ide o otázku, ktorá sa týka všetkých členských štátov vrátane Slovenska. Naď zároveň zdôraznil význam Schengenu a voľného pohybu ľudí v rámci Európy. Tvrdí však, že tento systém môže fungovať iba vtedy, ak budú jasne chránené jeho vonkajšie hranice. V príspevku preto vyzval na rýchlejšie azylové konania, návratovú politiku aj intenzívnejšiu spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu. Zároveň pripustil aj použitie sily, ak by bola potrebná na ochranu územia EÚ. Prečo podľa neho Európa nesmie v prípade Ceuty zostať pasívna?

Ceuta podľa Naďa nie je iba problémom Španielska

Jaroslav Naď vo svojom statuse uviedol, že situácia v španielskej Ceute má celoeurópsky rozmer. Podľa jeho slov ide o test toho, či je Európska únia schopná chrániť priestor, v ktorom sa ľudia môžu pohybovať bez vnútorných hraničných kontrol.

„To, čo sa dnes deje v španielskej Ceute, nie je len problém Španielska. Je to problém celej Európskej únie. Vrátane Slovenska, pochopiteľne.“

Naď sa zároveň označil za veľkého podporovateľa Schengenu. Voľné cestovanie občanov, študentov aj turistov považuje za jednu z veľkých výhod európskej integrácie. Upozornil však, že systém bez vnútorných hraníc môže podľa neho fungovať len vtedy, ak budú členské štáty dôsledne strážiť hranice vonkajšie.

V statuse tvrdí, že desaťtisíce afrických migrantov sa pokúšajú nelegálne vstúpiť do Španielska cez Ceutu. Toto tvrdenie sa v článku uvádza ako jeho vyjadrenie, keďže bez nezávislého overenia nemožno potvrdiť presný počet ani aktuálny rozsah situácie.

Ceuta a výzva na použitie primeranej sily

Naď vo svojom príspevku otvorene uviedol, že Európska únia by mala byť pripravená použiť aj silu, ak by to bolo potrebné na ochranu jej územia.

„A preto treba jasne a rýchlo konať. Áno, vrátane použitia adekvátnej sily potrebnej na obranu nášho územia.“

Podľa neho ochrana hraníc nie je v rozpore s humanitou. Zdôraznil, že pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou alebo prenasledovaním je správna, no rovnako dôležité je dodržiavanie zákonov a rozhodovanie o tom, kto môže vstúpiť na územie Európskej únie.

Za základné povinnosti štátov označil ochranu bezpečnosti občanov, kontrolu hraníc a fungujúcu azylovú politiku. Zodpovednosť podľa neho nesie aj španielska vláda.

Ceuta môže podľa Naďa vyslať nebezpečný signál

Jedným z hlavných argumentov Jaroslava Naďa je obava, že nedostatočná reakcia môže motivovať ďalších ľudí k pokusom o nelegálne prekročenie hraníc.

Podľa neho by slabá reakcia vyslala signál, že nátlak na hranice funguje. Preto požaduje nielen fyzickú ochranu hraníc, ale aj rýchlejšie rozhodovanie o žiadostiach o azyl a návraty ľudí, ktorí nemajú nárok na medzinárodnú ochranu.

„Ak dnes nezvládneme ochranu hraníc v Ceute, zajtra bude podobnému tlaku čeliť ďalšia krajina. A pozajtra možno celá Európa.“

Naď zároveň zdôraznil, že silná Európa má byť humanitárna a súčasne schopná chrániť svoje hranice. Jedna z týchto podmienok podľa neho nemôže fungovať bez druhej.

Ceuta otvorila aj otázku vojenských nástrojov EÚ

V statuse spomenul aj existujúce vojenské kapacity Európskej únie. Konkrétne poukázal na bojové skupiny EÚ, známe ako EUBGs, ktoré by podľa neho mohli byť jedným z nástrojov na presadzovanie bezpečnostných záujmov Únie.

„EÚ má dnes aj existujúce vojenské nástroje na to, aby presadila svoje záujmy. Napríklad aj sily rýchlej reakcie EÚ.“

Naď zároveň tvrdí, že viaceré európske krajiny už vyslali jasné stanoviská, zatiaľ čo Slovensko podľa neho mlčí. Spomenul Taliansko, Francúzsko a Holandsko, no bez aktuálneho overenia nie je možné posúdiť presný obsah ani čas ich reakcií.

Podľa jeho názoru by nečinnosť mohla viesť nielen k ďalším bezpečnostným problémom, ale aj k posilneniu politického extrémizmu. V slovenskom kontexte spomenul hnutie Republika.

Naď uzavrel svoj príspevok tvrdením, že zlyhanie pri ochrane hraníc by mohlo poškodiť nielen Schengen, ale aj dôveru občanov v Európsku úniu a jej schopnosť zabezpečiť mier a bezpečnosť.

FAQ

1. Aké právne možnosti má EÚ pri ochrane vonkajších hraníc?

Ochrana vonkajších hraníc je predovšetkým zodpovednosťou členských štátov, no Európska únia môže poskytovať personálnu, technickú a koordinačnú pomoc. Významnú úlohu pritom zohráva agentúra Frontex. Použitie vojenských kapacít by bolo politicky aj právne citlivé a vyžadovalo by jasný mandát.

2. Môžu sa bojové skupiny EÚ nasadiť proti migračnému tlaku?

Bojové skupiny EÚ boli vytvorené najmä na krízové operácie mimo územia členských štátov. Ich nasadenie podlieha jednomyseľnému politickému rozhodnutiu členských krajín. Použitie pri ochrane hraníc by preto nebolo automatické a muselo by rešpektovať európske aj medzinárodné právo.

3. Ako sa odlišuje nelegálny vstup od práva požiadať o azyl?

Neoprávnené prekročenie hranice môže byť porušením zákona, no človek môže mať zároveň právo požiadať o medzinárodnú ochranu. Každá žiadosť by mala byť individuálne posúdená. Štát preto musí spájať ochranu hraníc s rešpektovaním azylového práva.

4. Prečo je Ceuta dôležitá pre celý schengenský priestor?

Ceuta je súčasťou Španielska a predstavuje jednu z vonkajších hraníc Európskej únie. Vývoj na takomto mieste môže ovplyvniť migračnú politiku aj politické vzťahy medzi členskými štátmi. Slabá ochrana vonkajších hraníc môže zároveň zvyšovať tlak na obnovenie kontrol vo vnútri Schengenu.

5. Aký význam má návratová politika?

Návratová politika sa týka osôb, ktoré nezískali právo zostať na území členského štátu. Jej fungovanie závisí od spolupráce s krajinami pôvodu aj od dodržiavania právnych postupov. Bez účinných návratov môže byť migračný systém preťažený a strácať dôveru verejnosti.

6. Môže migračná kríza posilňovať extrémistické strany?

Dlhodobo nezvládnuté migračné situácie môžu zvyšovať spoločenské napätie a nedôveru voči inštitúciám. Takéto prostredie často využívajú radikálne politické subjekty. Samotná migrácia však nie je jedinou príčinou rastu extrémizmu, keďže úlohu zohrávajú aj ekonomické, sociálne a politické faktory.