◉ Globálna potravinová kríza môže podľa odborníkov prepuknúť už v priebehu 6 až 12 mesiacov
◉ Rast cien energií a problémy v doprave ohrozujú výrobu hnojív aj osív
◉ OSN upozorňuje na rast cien základných potravín na svetových trhoch
◉ Najväčšie riziko predstavuje kombinácia geopolitického napätia a klimatických zmien
Globálna potravinová kríza sa podľa expertov môže stať jedným z najvážnejších problémov nasledujúcich mesiacov. Organizácia Spojených národov upozorňuje, že viaceré negatívne faktory sa začínajú nebezpečne spájať a vytvárajú tlak na celý potravinový systém. V hre sú rastúce ceny energií, problémy v medzinárodnej doprave aj geopolitické napätie na Blízkom východe. Mimoriadne citlivou oblasťou je najmä Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza významná časť svetového obchodu s energiami.
Ak by došlo k ďalšiemu zhoršeniu situácie, dôsledky by sa veľmi rýchlo preniesli aj do poľnohospodárstva. Moderná výroba potravín je totiž vo veľkej miere závislá od hnojív a osív, ktorých produkcia si vyžaduje stabilné dodávky energií. Odborníci upozorňujú, že prípadné obmedzenia by mohli viesť k nižším úrodám a následnému zdražovaniu základných potravín.
Najväčšie obavy vyvoláva možný dominový efekt. Problémy v energetike totiž automaticky zasahujú dopravu, logistiku aj výrobu surovín. Spotrebitelia by následky pocítili najmä pri každodenných nákupoch v obchodoch. Otázkou ostáva, či sa svetovým lídrom podarí zabrániť najhoršiemu scenáru.
Globálna potravinová kríza už ovplyvňuje ceny potravín
Aktuálne údaje naznačujú, že negatívny vývoj už prebieha. Globálny index cien potravín, ktorý sleduje vývoj cien základných komodít na svetových trhoch, zaznamenal v apríli rast už tretí mesiac po sebe. Práve tieto čísla podľa odborníkov potvrdzujú, že tlak na trh sa postupne zvyšuje.
Za rastom cien stoja najmä vysoké náklady na energie a komplikácie v logistike. Situáciu ešte viac komplikuje napätie na Blízkom východe, ktoré narúša stabilitu obchodných trás. Alternatívne prepravné cesty mimo rizikových oblastí pritom nemajú dostatočnú kapacitu na pokrytie globálneho dopytu.
Hlavný ekonóm Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Máximo Torero upozornil, že štáty musia konať okamžite. „Podľa neho by preto mali zasiahnuť vlády, finančné inštitúcie a súkromný sektor.“ Cieľom je zvýšiť odolnosť jednotlivých krajín voči možným výpadkom dodávok a prudkému rastu cien.
Globálna potravinová kríza môže najviac zasiahnuť chudobné krajiny
Najzraniteľnejšie sú podľa expertov predovšetkým rozvojové krajiny v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. Mnohé z nich sú totiž úplne závislé od dovozu hnojív a základných poľnohospodárskych surovín. Ak by došlo k prerušeniu dodávok alebo prudkému rastu cien, následky by mohli byť dramatické.
Situáciu navyše zhoršujú aj klimatické hrozby. Fenomén El Niño prináša do viacerých regiónov extrémne suchá, ktoré výrazne ovplyvňujú poľnohospodársku produkciu. Kombinácia nepriaznivého počasia a geopolitických konfliktov tak vytvára mimoriadne nebezpečnú situáciu pre celý globálny trh.
Experti preto apelujú na vlády, aby prijali preventívne opatrenia ešte predtým, než sa objavia prvé veľké výpadky dodávok. Práve rýchlosť reakcie môže rozhodnúť o tom, ako vážne dôsledky bude mať globálna potravinová kríza na bežných ľudí po celom svete.








Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.