Európa má problém: Palivo môže chýbať už o niekoľko týždňov. Čo nám hrozí?

Letecké palivo sa podľa Medzinárodnej energetickej agentúry stáva jednou z najcitlivejších komodít v aktuálnej energetickej kríze. Európe majú jeho zásoby vystačiť už len na približne šesť týždňov. Upozornenie prichádza v čase, keď sa zvyšuje tlak na dodávky energií z Blízkeho východu. Podľa IEA sú ohrozené nielen trhy s ropou a plynom, ale aj chod leteckej dopravy. Výkonný riaditeľ agentúry Fatih Birol hovorí o bezprecedentnej situácii, ktorá môže zasiahnuť hospodársky rast aj ceny energií. Dôvodom sú problémy s tokmi surovín cez Hormuzský prieliv. Dopady podľa neho nepocítia všetky regióny rovnako, no následky sa môžu rozšíriť ďaleko za hranice Blízkeho východu. Najskôr sa podľa neho prejavia v Ázii, následne v Európe a Amerike. Hrozí teda len ďalšie zdražovanie, alebo môžu prísť aj konkrétne výpadky v leteckej doprave?

Letecké palivo v Európe: zásoby len na niekoľko týždňov

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) upozornila, že zásoby leteckého paliva v Európe vystačia už len na „približne šesť týždňov“. Na riziko poukázal výkonný riaditeľ agentúry Fatih Birol, podľa ktorého sa kontinent môže pri dlhšie trvajúcich problémoch s dodávkami dostať do situácie, keď začne byť ohrozená aj pravidelná letecká doprava.

Varovanie prichádza v čase, keď sú podľa agentúry obmedzené dodávky ropy, plynu a ďalších dôležitých surovín cez Hormuzský prieliv. Práve tento koridor patrí medzi kľúčové trasy pre energetické suroviny smerujúce na svetové trhy. Ak zostane prístup k dodávkam zablokovaný, tlak sa nemusí prejaviť len na cenách, ale aj na fyzickej dostupnosti palív.

Birol situáciu opísal veľmi ostro. „najväčšiu energetickú krízu, akej sme kedy čelili“ označil za dôsledok vývoja, ktorý podľa IEA súvisí s vojnou USA a Izraela s Iránom a následnými obmedzeniami v oblasti prepravy energií.

Hormuzský prieliv a letecké palivo ako prvý varovný signál

Z vyjadrení IEA vyplýva, že práve letecké palivo môže byť jedným z prvých segmentov, na ktorých sa napätie prejaví priamo a viditeľne. Letecká doprava je citlivá na plynulé zásobovanie a aj kratší výpadok môže rýchlo vyvolať praktické problémy v plánovaní prevádzky.

Fatih Birol varoval, že pri pokračujúcej blokáde sa môžu objaviť aj konkrétne dôsledky pre cestujúcich. „môžem povedať, že čoskoro budeme počuť správy, že niektoré lety… sa môžu pre nedostatok leteckého paliva zrušiť,“ uviedol. Jeho vyjadrenie tak neposúva problém len do roviny veľkých ekonomických ukazovateľov, ale aj do každodennej dopravy a fungovania medzinárodných spojení.

V praxi to znamená, že ak sa tok surovín cez región neobnoví, tlak sa môže preniesť z obchodovania s komoditami aj na prevádzku letísk a leteckých spoločností. IEA v tejto súvislosti nehovorí len o dlhodobom ekonomickom riziku, ale aj o bezprostrednej hrozbe narušenia dopravy.

Dôsledky pre ekonomiku: ceny energií aj inflácia

Podľa šéfa IEA nebude mať kríza dosah len na samotný energetický sektor. „Situácia bude mať závažné následky na globálnu ekonomiku. A čím dlhšie to potrvá, tým horšie to bude pre hospodársky rast a infláciu vo svete,“ povedal. Tým naznačil, že pokračovanie obmedzení môže prehĺbiť tlak na ceny aj mimo trhu s palivami.

Birol zároveň upozornil, že v dôsledku vývoja stúpnu „ceny benzínu, plynu a elektrickej energie,“ pričom niektoré regióny sveta zasiahne kríza viac než iné. Nejde teda len o problém dopravy alebo ropných rezerv, ale o širší zásah do nákladov domácností, priemyslu aj služieb.

Z jeho slov vyplýva, že energetická neistota sa môže rýchlo premietnuť do bežného života. Rast cien pohonných látok, plynu či elektriny by mohol zasiahnuť spotrebiteľov aj firmy naraz, pričom letecké palivo je v tomto prípade len jedným z viditeľných ukazovateľov väčšieho problému.

Najskôr Ázia, potom Európa a Amerika

IEA upozorňuje, že najväčšiu závislosť od energií z Blízkeho východu majú podľa Birola ázijské krajiny. Menovite spomenul Japonsko, Kóreu, Indiu, Čínu, Pakistan a Bangladéš. Práve tieto štáty môžu podľa neho pocítiť dôsledky obmedzených dodávok ako prvé.

„Potom to príde do Európy a Ameriky,“ skonštatoval Birol. Jeho vyjadrenie naznačuje, že hoci Európa nemusí byť v prvej vlne najviac zasiahnutým regiónom, vývoj sa jej podľa IEA pravdepodobne nevyhne. Upozornenie na šesťtýždňové zásoby leteckého paliva preto agentúra vysiela ako jasný signál, že dôsledky globálnej energetickej krízy sa môžu veľmi rýchlo prejaviť aj na európskom kontinente.