Načo to vláčite von? Má byť v ústave! Hokejista Valach sa podelil o nepríjemnú skúsenosť s dvoma tetami na ulici
Foto: isntagram.com
Hokejista Juraj Valach otvorene o tom, prečo je ľudskosť dôležitejšia než kedykoľvek predtým
Slovenský profesionálny hokejista Juraj Valach, otec dvoch detí, sa podelil o emotívnu skúsenosť z bežnej prechádzky so synom. Jeho mladší syn Jerguško je zdravotne postihnutý a odkázaný na kočík. Počas prechádzky ich oslovili dve neznáme staršie ženy. Jedna z nich poznamenala, že je „hanba mať takého veľkého fagana v kočíku“, druhá dodala, že „také deti patria do ústavov“.
Valach ich slušne upozornil, že jeho syn je ZŤP. Namiesto pochopenia však prišla reakcia, ktorá ho hlboko zasiahla. Jeho odpoveďou bola úprimná a silná výpoveď na Instagrame, v ktorej hovoril o potrebe tolerancie, rešpektu a pochopenia.
Vo svojom statuse zdôraznil, že verejný priestor patrí všetkým. „Aj keď je niekto chorý, postihnutý, nevidiaci alebo akokoľvek deformovaný, má právo chodiť medzi ľudí,“ napísal Valach. Pripomenul, že aj on má svoje výhrady voči niektorým prejavom správania na ulici, no aj títo ľudia majú právo byť súčasťou spoločnosti.
Valach týmto príspevkom upozorňuje na nerovnosti, ktorým čelia rodiny so zdravotne znevýhodnenými deťmi. Vyzýva na väčšiu mieru empatie, ktorú spoločnosť často postráda.
Ľudskosť ako hodnota, ktorú nemožno ignorovať
Za slovami Juraja Valacha sa skrýva silný osobný príbeh. V roku 2022 mu zomrela manželka, len pár mesiacov po narodení ich druhého syna. Odvtedy je otcom na plný úväzok. Starostlivosť o deti, z ktorých jedno má vážne zdravotné postihnutie, zvláda s odvahou a otvorenosťou.
Rozhodol sa verejne hovoriť o výzvach, ktoré život priniesol jemu aj jeho rodine. Jeho slová sú dôkazom, že ani športovci nie sú výnimkou z každodennej reality bežných ľudí.
Ako môže každý z nás prispieť k väčšej ľudskosti v spoločnosti?
Zverejnený príbeh Juraja Valacha otvoril dôležitú tému. Nejde len o jednorazovú situáciu, ale o širší problém. Ľudia so zdravotným znevýhodnením čelia predsudkom, odmietaniu a často aj verbálnemu násiliu.
Každý z nás sa môže zamyslieť nad vlastným správaním. Zastaviť sa, pozorovať a pokúsiť sa pochopiť iného človeka je krok, ktorý môže zmeniť veľa. Stačí málo – úsmev, pochopenie, alebo jednoducho ticho, keď nevieme, čo povedať.
Príklad Juraja Valacha ukazuje, že verejnosť má silu meniť postoje. Dôležité je, aby ľudskosť a empatia neostávali len slovami na internete, ale prenikli aj do nášho každodenného života.
