Prieskum volebných preferencií priniesol nové údaje o podpore slovenských politických strán. Smer-SD a Progresívne Slovensko delí len pol percentuálneho bodu, pričom oba subjekty oproti predchádzajúcemu meraniu stratili. Republika zaznamenala nárast podpory a päťpercentnú hranicu dosiahla ďalšia politická strana. Výsledky zároveň ukazujú, ktoré subjekty by sa do parlamentu nedostali a koľko Slovákov deklarovalo ochotu zúčastniť sa na voľbách.

Prieskum volebných preferencií opäť priniesol zaujímavý pohľad na aktuálne rozloženie politických síl na Slovensku. Začiatok septembra ukázal, že rozdiely v podpore niektorých strán zostávajú veľmi malé. Zatiaľ čo časť politických subjektov oproti predchádzajúcemu meraniu stratila, iné si dokázali polepšiť. Pozornosť púta najmä vývoj podpory strán, ktoré sa pohybujú v blízkosti hranice potrebnej na vstup do Národnej rady SR. Práve ich výsledky môžu ovplyvniť zloženie parlamentu v prípade konania volieb.

Najnovšie údaje zároveň ukazujú, ako sa zmenili preferencie voličov oproti augustu. Výskumníci sa okrem podpory jednotlivých strán zaujímali aj o deklarovanú volebnú účasť. Výsledky septembrového merania tak poskytujú obraz o preferenciách respondentov v čase uskutočnenia prieskumu. Ktoré politické strany by podľa najnovších údajov získali parlamentné kreslá a kto by zostal pred bránami Národnej rady?

Prieskum ukázal tesný rozdiel medzi Smerom a PS

Ak by sa parlamentné voľby uskutočnili začiatkom septembra 2026, najvyššiu podporu by podľa výsledkov merania získala strana Smer-SD. Hlas by jej odovzdalo 18,7 percenta voličov. Progresívne Slovensko by podporilo 18,2 percenta respondentov, čo predstavuje rozdiel iba pol percentuálneho bodu oproti Smeru.

Vyplýva to zo septembrového prieskumu Centra sociálnych výskumov Infostat, ktoré patrí pod Štatistický úrad Slovenskej republiky. Obe politické strany pritom v porovnaní s predchádzajúcim meraním zaznamenali pokles podpory. Poskytnuté údaje však neuvádzajú presné augustové hodnoty Smeru-SD a Progresívneho Slovenska.

Rozdiel medzi prvými dvoma stranami dosiahol len 0,5 percentuálneho bodu. Samotný tento údaj preto nemožno považovať za dôkaz jednoznačného rozdielu v podpore celej populácie voličov, keďže ide o výsledok výberového zisťovania.

Prieskum zaznamenal nárast podpory Republiky

Na treťom mieste sa v septembrovom meraní umiestnilo hnutie Republika, ktoré by získalo 9,9 percenta hlasov. V porovnaní s augustom ide o nárast o 1,8 percentuálneho bodu. V predchádzajúcom meraní totiž hnutiu vyjadrilo podporu 8,1 percenta respondentov.

Republika tak podľa zverejnených údajov zaznamenala nárast podpory, zatiaľ čo Smer-SD a Progresívne Slovensko oproti predchádzajúcemu meraniu stratili. Za Republikou by nasledovalo Kresťanskodemokratické hnutie so ziskom 8,8 percenta hlasov.

Strana Sloboda a Solidarita by podľa výsledkov získala podporu 8,4 percenta voličov. Hlas-SD by podporilo 7,4 percenta respondentov. Rozdiel medzi KDH a SaS predstavuje 0,4 percentuálneho bodu, zatiaľ čo Hlas-SD za SaS zaostáva o jeden percentuálny bod.

Prieskum naznačil vstup ďalšej strany do parlamentu

Septembrové výsledky priniesli zaujímavé údaje aj o politických subjektoch, ktorých podpora sa pohybuje v blízkosti päťpercentnej hranice potrebnej na vstup do Národnej rady SR. Hnutie Slovensko by podľa merania získalo 6,9 percenta hlasov. Demokrati by dosiahli podporu 5,9 percenta respondentov.

Päťpercentnú hranicu dosiahla aj maďarská strana Aliancia, ktorá by podľa výsledkov získala presne 5 percent hlasov. Ak by sa výsledky prieskumu presne premietli do parlamentných volieb a išlo by o samostatne kandidujúce strany, zastúpenie v Národnej rade SR by získalo deväť politických subjektov.

Aliancia by sa tak podľa nameraných preferencií zaradila medzi strany, ktoré dosiahli zákonom stanovenú hranicu na vstup do parlamentu. Je však potrebné rozlišovať medzi výsledkom prieskumu a skutočným volebným výsledkom. Podpora na úrovni presne piatich percent v jednom meraní sama osebe nezaručuje, že politická strana dosiahne rovnaký výsledok aj vo voľbách.

Prieskum ukázal aj strany, ktoré by zostali mimo parlamentu

Nie všetky politické subjekty by podľa septembrových údajov získali zastúpenie v Národnej rade SR. Slovenská národná strana by dosiahla podporu 3,2 percenta voličov, čím by zostala pod päťpercentnou hranicou. Vyšší výsledok ako SNS by zaznamenala strana Právo na pravdu, ktorej by svoj hlas odovzdalo 3,5 percenta respondentov.

Hnutie Sme rodina by podľa merania podporilo 2,2 percenta opýtaných. ĽS Naše Slovensko by získala 1,5 percenta hlasov. Ani jeden z týchto štyroch politických subjektov by podľa nameraných preferencií nedosiahol päťpercentnú hranicu potrebnú na samostatný vstup do parlamentu.

Prieskum a volebná účasť: Koľko ľudí by prišlo voliť?

Centrum sociálnych výskumov Infostat uskutočnilo prieskum v období od 31. augusta do 4. septembra 2026. Do zisťovania sa zapojilo 1 095 respondentov. Výskumníci sa okrem volebných preferencií zamerali aj na ochotu opýtaných zúčastniť sa na parlamentných voľbách.

Účasť deklarovalo spolu 66,4 percenta respondentov. Z nich 31,8 percenta všetkých opýtaných uviedlo, že by sa volieb určite zúčastnilo. Ďalších 34,6 percenta respondentov pripustilo, že by k volebným urnám pravdepodobne prišlo.

Tieto dve skupiny spolu predstavujú 66,4 percenta účastníkov prieskumu, ktorí vyjadrili určitú alebo pravdepodobnú ochotu voliť. Deklarovaná volebná účasť však nie je totožná so skutočnou účasťou vo voľbách. Ide o odpovede respondentov v čase realizácie zisťovania, nie o údaj o počte ľudí, ktorí by sa napokon na voľbách reálne zúčastnili.

Kompletné výsledky septembrového merania sú dostupné v správe Centra sociálnych výskumov Infostat .

FAQ: Najčastejšie otázky o septembrovom prieskume

1. Čo znamená rozdiel pol percentuálneho bodu medzi Smerom-SD a Progresívnym Slovenskom?

Septembrové meranie zaznamenalo podporu Smeru-SD na úrovni 18,7 percenta a Progresívneho Slovenska na úrovni 18,2 percenta. Rozdiel medzi nameranými hodnotami predstavuje 0,5 percentuálneho bodu. Bez informácií o intervaloch spoľahlivosti a metodike výpočtu nemožno z takého malého rozdielu vyvodiť, že jedna strana má jednoznačne vyššiu podporu v celej populácii voličov.

2. Aký význam má päťpercentná podpora Aliancie z hľadiska parlamentných volieb?

Samostatne kandidujúca politická strana musí v parlamentných voľbách na Slovensku získať najmenej päť percent platných hlasov, aby sa mohla podieľať na rozdeľovaní mandátov. Aliancia podľa septembrového prieskumu dosiahla presne túto hranicu. Keďže však ide o výsledok výberového zisťovania, nemožno z neho vyvodzovať, že strana má vstup do parlamentu zabezpečený.

3. Ako sa zmenila podpora Republiky oproti predchádzajúcemu meraniu?

V augustovom prieskume dosiahla Republika podporu 8,1 percenta respondentov. Septembrové zisťovanie zaznamenalo hodnotu 9,9 percenta, čo predstavuje nárast o 1,8 percentuálneho bodu. Tento výsledok opisuje rozdiel medzi dvoma meraniami, pričom samotné údaje neumožňujú určiť príčiny zmeny volebných preferencií.

4. Prečo sa deklarovaná volebná účasť nemusí zhodovať so skutočnou účasťou?

Deklarovaná účasť vyjadruje zámer respondentov v čase uskutočnenia prieskumu. V septembrovom meraní uviedlo 31,8 percenta opýtaných, že by určite prišli voliť, a ďalších 34,6 percenta označilo svoju účasť za pravdepodobnú. Skutočná volebná účasť sa však určuje až na základe počtu voličov, ktorí sa zúčastnia na konkrétnych voľbách.

5. Aký význam má veľkosť výskumnej vzorky pri interpretácii volebných preferencií?

Septembrový prieskum vychádzal z odpovedí 1 095 respondentov. Výsledky výberového zisťovania sú spojené so štatistickou neistotou, pretože nezachytávajú odpovede všetkých oprávnených voličov. Na posúdenie presnosti merania je okrem počtu respondentov dôležitý aj spôsob ich výberu, váženie odpovedí a použitá metodika.

6. Možno z volebných preferencií priamo určiť počet parlamentných mandátov jednotlivých strán?

Volebné preferencie vyjadrujú percentuálnu podporu politických subjektov v čase zisťovania. Skutočné rozdelenie mandátov závisí od výsledkov volieb, počtu platných hlasov a zákonných pravidiel ich prepočtu. Septembrový prieskum preto umožňuje identifikovať strany, ktoré podľa nameraných hodnôt dosahujú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu, ale neurčuje konečné rozdelenie poslaneckých kresiel.