Preskočiť na obsah

Opäť je to tesné! Volebný prieskum ukázal ďalšie prekvapenia. V parlamente by bolo až 8 strán

prieskum
Autor článku

Marko Martinovič

Články autora

Autor sa venuje spravodajstvu a témam dňa.

Súhrn článku

◉ Volebné preferencie v marci 2026 ukázali mimoriadne tesný boj medzi Progresívnym Slovenskom a Smerom – SD.◉ Podľa prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N by sa do parlamentu dostalo spolu osem politických strán a hnutí.◉ Progresívne Slovensko sa vrátilo nad hranicu 20 percent, no náskok pred Smerom je v rámci štatistickej chyby.◉ Model mandátov naznačuje rozdrobený parlament, v ktorom by o rozložení síl rozhodovali aj menšie rozdiely v podpore.

Volebné preferencie na Slovensku znovu pritiahli pozornosť, pretože boj o prvé miesto sa ešte viac zdramatizoval. Marcový prieskum ukazuje, že medzi dvoma najsilnejšími stranami nie je prakticky žiadny bezpečný odstup. Na čele sa síce objavilo Progresívne Slovensko, no Smer – SD zaostáva len tesne. Takýto výsledok naznačuje, že ak by sa hlasovalo teraz, rozhodovať by mohli aj malé pohyby nálad voličov.

V strede politického poľa zároveň pokračuje súťaž o každé percento. Viaceré strany si polepšili len mierne, ďalšie naopak stratili časť podpory. Zaujímavý je aj pohľad na prepočet kresiel, ktorý by priniesol pomerne pestré parlamentné zloženie. Prieskum tak neukazuje len poradie strán, ale aj to, aká krehká môže byť výhoda lídra. Kto by teda za súčasných okolností ťahal za dlhší koniec a ako by vyzeralo rozdelenie mandátov?

Volebné preferencie: PS je prvé, Smer zostáva na dohľad

Marcové volebné preferencie podľa agentúry Ipsos pre Denník N ukázali, že hnutie Progresívne Slovensko opäť prekročilo 20-percentnú hranicu. Získalo by 20,6 %, čo predstavuje nárast oproti februárovým 18,8 %. Hneď za ním nasleduje Smer – SD s podporou 20,0 %, pričom aj táto strana si oproti februáru polepšila z 18,4 %.

Rozdiel medzi oboma politickými subjektmi je však v rámci štatistickej chyby, a preto nemožno hovoriť o jednoznačnom favoritovi. Práve tento detail robí z aktuálneho vývoja jednu z najnapínavejších politických situácií posledných mesiacov. Volebné preferencie tak neukazujú dominantného víťaza, ale skôr otvorený súboj, v ktorom by prípadné predčasné voľby mohli dopadnúť na obe strany.

Mali by si podľa vás ministri zmraziť platy rovnako ako poslanci?
Po hlasovaní alebo po kliknutí na výsledky sa stránka obnoví.

Na treťom mieste by skončila Republika so ziskom 11,3 %, čo je mierny pokles oproti februárovým 11,7 %. Ďalej nasleduje Hlas – SD s podporou 8,2 %, zatiaľ čo Hnutie Slovensko by dosiahlo 7,9 %. SaS by mala 7,2 %, KDH by získalo 6,3 % a Demokrati by dosiahli 6,0 %. Pod hranicou zvoliteľnosti by zostala Maďarská aliancia so 4,3 %, rovnako aj SNS a Sme rodina, ktoré by mali po 2,4 %, a Za ľudí s podporou 1,1 %. Ostatné menšie strany by spolu získali 2,5 %.

Volebné preferencie a mandáty: parlament by bol rozdelený medzi osem strán

Ak by sa marcové volebné preferencie premietli do kresiel v Národnej rade SR, do parlamentu by sa dostalo spolu osem strán a hnutí. Najviac mandátov by získalo Progresívne Slovensko, a to 36 kresiel. Smer – SD by mal podľa modelu 34 mandátov, takže rozdiel medzi prvými dvoma stranami by bol aj po prepočte veľmi malý.

Republika by obsadila 19 kresiel. Po 14 mandátov by získali Hnutie Slovensko aj Hlas – SD. SaS by pripadlo 12 kresiel, KDH by malo 11 mandátov a Demokrati by získali 10 poslancov. Takéto rozdelenie by znamenalo, že zostavenie väčšiny by vôbec nemuselo byť jednoduché a povolebné rokovania by mohli byť mimoriadne zložité.

Dôležité je aj to, že stabilitu si držia najmä subjekty na hranici zvoliteľnosti alebo tesne nad ňou. Práve tam sa totiž často rozhoduje o tom, ako bude vyzerať povolebná mapa a kto získa rozhodujúci vplyv. Volebné preferencie preto nie sú len súťažou o prvé miesto, ale aj zápasom o to, kto sa vôbec dostane do parlamentu a s akou silou.

Volebné preferencie v marci 2026: čo ukázal zber dát a čo z toho vyplýva

Prieskum vznikol na reprezentatívnej vzorke 1008 respondentov starších ako 18 rokov. Zber dát prebiehal online od 16. do 19. marca 2026. Podľa výpočtov agentúry Ipsos by volebná účasť dosiahla 60 %.

Tieto čísla ukazujú aktuálny stav nálad medzi voličmi, nie definitívny výsledok budúcich volieb. Aj samotná agentúra upozornila, že ide o pohľad na súčasné trendy, ktoré sa môžu meniť podľa vývoja politického diania. To je pri súčasnom rozložení síl mimoriadne dôležité, pretože aj malý posun podpory môže zamiešať poradím na špici aj v strede poľa.

Marcové volebné preferencie zároveň potvrdzujú, že slovenská politická scéna zostáva rozdelená medzi viacero relevantných hráčov. Voliči teda nevsádzajú iba na dve dominantné strany, ale naďalej podporujú širšie spektrum subjektov. Výsledok prípadných predčasných volieb by sa tak mohol meniť až do posledných dní kampane.

Chceš komentovať alebo pridávať obsah?

Zaregistruj sa a môžeš komentovať články, pridávať podujatia aj posielať vlastné články rýchlejšie.

Registrovať sa

Komentáre

0 komentárov