Parlamentné voľby podľa najnovšieho prieskumu prinášajú mimoriadne vyrovnaný súboj dvoch najsilnejších strán.
Čitatelia sa dozvedia, ktoré politické subjekty by sa dostali do Národnej rady SR.
Článok ukazuje, aké možnosti by mali jednotlivé tábory pri zostavovaní vlády.
Pozornosť venuje aj zmenám vo voličských skupinách a regiónoch Slovenska.

Parlamentné voľby patria medzi najsledovanejšie politické udalosti a pravidelné prieskumy často naznačujú, akým smerom sa môže vyvíjať nálada voličov. Výsledky jednotlivých meraní síce nepredstavujú konečný výsledok volieb, no dokážu upozorniť na dôležité trendy. Najnovší prieskum ukazuje, že boj o prvé miesto zostáva mimoriadne tesný. Rozdiel medzi dvoma najsilnejšími stranami je iba minimálny a ani jedna z nich zatiaľ nemá jasnú prevahu.

Súčasne sa ukazuje, že rozhodujúce nebude len samotné víťazstvo, ale najmä schopnosť vytvoriť funkčnú vládnu väčšinu. Niektoré strany si svoje pozície stabilne udržiavajú, iné bojujú o prekročenie hranice potrebnej na vstup do parlamentu. Zaujímavé zmeny vidno aj medzi jednotlivými skupinami voličov. Čo teda odhaľuje najnovší prieskum a aké možnosti by mali politické strany po voľbách?

Parlamentné voľby ukazujú mimoriadne tesný súboj

Ak by sa parlamentné voľby konali počas leta, podľa prieskumu agentúry ixactly by sa do parlamentu dostalo osem politických strán. O prvenstvo by zvádzali veľmi vyrovnaný boj Progresívne Slovensko a Smer-SD, pričom rozdiel medzi nimi zostáva minimálny.

Obe strany pritom oslovujú odlišné skupiny voličov. Kým Progresívne Slovensko získava podporu najmä medzi mladšími ľuďmi vo väčších mestách, Smer-SD zostáva najsilnejší predovšetkým medzi voličmi vo veku nad 65 rokov naprieč Slovenskom.

Na tretej priečke sa nachádza Republika, ktorej podpora sa pohybuje približne na úrovni 12 percent. Nasledujú Hnutie Slovensko a Hlas-SD, ktoré by získali necelých desať percent hlasov.

Do parlamentu by sa podľa prieskumu dostali aj SaS, Demokrati a KDH, pričom posledné dve menované strany by prekročili potrebnú hranicu len tesne. Naopak, SNS by tentoraz mandáty nezískala. Prieskum jej prisudzuje nižšiu podporu než mimoparlamentnému hnutiu Sme rodina. Rovnako by sa do parlamentu nedostala ani Maďarská aliancia, ktorá by podľa merania nezískala ani tri percentá hlasov.

Parlamentné voľby prinášajú zmeny medzi voličmi

Analytici upozorňujú, že celkové poradie strán sa výraznejšie nemení. Zaujímavé sú však posuny v jednotlivých skupinách obyvateľov.

„Posuny skutočne zásadného charakteru oproti minulým vlnám prieskumu najnovšie čísla neprinášajú. Zaujímavý posun môžeme vidieť v socie-demografických segmentoch slovenskej populácie. Napríklad Smeru klesá podiel voličov v dôchodkovom veku. Na druhej strane PS sa geograficky rozširuje celkom zaujímavým spôsobom, pretože na východe vidíme nárast o štyri percentuálne body,“ uviedol Jakub Minárik, analytik agentúry ixactly.

Práve regionálne a vekové zloženie voličov môže v ďalšom období významne ovplyvniť vývoj preferencií jednotlivých strán.

Parlamentné voľby rozhodnú aj o možnostiach zostavenia vlády

Samotné poradie strán však nemusí rozhodovať o tom, kto bude vládnuť. Rovnako dôležitá je schopnosť vytvoriť väčšinovú koalíciu.

Podľa zverejnených prepočtov by koalícia zložená z PS, SaS, Demokratov a KDH na parlamentnú väčšinu nestačila. Na dosiahnutie väčšiny by potrebovala aj Hnutie Slovensko Igora Matoviča. V takom prípade by disponovala 81 poslaneckými kreslami.

Alternatívny scenár, v ktorom by vládu tvorili Smer-SD, Hlas-SD a Republika, by podľa prieskumu priniesol iba 69 mandátov. Na získanie parlamentnej väčšiny by preto bolo potrebné získať podporu ďalších poslancov alebo strán.

Výsledky prieskumu tak naznačujú, že parlamentné voľby by priniesli nielen tesný súboj o prvenstvo, ale aj náročné povolebné rokovania, počas ktorých by rozhodovalo o každom mandáte.

FAQ

1. Prečo sú prieskumy pred parlamentnými voľbami dôležité?

Prieskumy zachytávajú aktuálne nálady voličov a ukazujú vývoj podpory jednotlivých strán. Nejde však o výsledok volieb, ale o stav v čase zberu dát. Slúžia najmä na sledovanie trendov.

2. Môže víťaz parlamentných volieb skončiť v opozícii?

Áno. Slovenský parlamentný systém je založený na vytváraní koalícií. Ak víťaz nedokáže získať väčšinu partnerov, vládu môže zostaviť aj iné zoskupenie strán.

3. Prečo je dôležitá hranica zvoliteľnosti?

Strany musia prekročiť zákonom stanovené percento hlasov, aby získali mandáty v parlamente. Ak túto hranicu nedosiahnu, ich hlasy sa pri rozdeľovaní kresiel nezohľadňujú.

4. Čo znamenajú zmeny v sociodemografických skupinách?

Ukazujú, ako sa mení podpora strán medzi vekovými kategóriami alebo v jednotlivých regiónoch. Takéto trendy môžu naznačiť budúci vývoj preferencií.

5. Prečo nestačí vyhrať parlamentné voľby?

Víťaz potrebuje získať podporu ďalších strán, aby vytvoril väčšinu v parlamente. Bez nej nie je možné zostaviť stabilnú vládu.

6. Môžu sa výsledky prieskumov ešte výrazne zmeniť?

Áno. Preferencie voličov sa môžu meniť v závislosti od politických udalostí, kampane či aktuálnej spoločenskej situácie až do samotného hlasovania.