Migaľ prekvapil starú známu: Najprv kvety a potom… Opäť si sadol za krosná!

Ak človek prejde okresmi Prešovského kraja, narazí prakticky výlučne na bilbordy ministra investícií Samuela Migaľa. Ostatní kandidáti, vrátane súčasného predsedu kraja Milana Majerského či europoslanca Milana Mazureka, sú zatiaľ v exteriérovej kampani takmer neviditeľní.
Bilbordy však predstavujú iba časť kampane.

Migaľ sa už niekoľko mesiacov popri ministerských povinnostiach pravidelne objavuje priamo v regiónoch. Po pracovnom týždni vyráža medzi ľudí, navštevuje mestá a obce, zúčastňuje sa kultúrnych podujatí, dní miest a obcí, stretáva sa so starostami, primátormi aj bežnými obyvateľmi. Práve osobné stretnutia sa stali jednou z hlavných čŕt jeho kampane. Jedno z nich malo v posledných dňoch mimoriadne osobný rozmer.

Návrat za starou známou

Na ceste do Medzilaboriec odbočil minister z plánovaného programu ešte na jednu zastávku. Zamieril do neziskovej organizácie Kamjana, zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytuje celodennú starostlivosť seniorom a ľuďom odkázaným na pomoc iných. Miesto stavia svoju filozofiu na dôstojnosti, individuálnom prístupe a zachovávaní medziľudských vzťahov. Práve tam totiž už dvanásť rokov žije pani Ľudka.

Nebola to náhodná návšteva. Obaja sa spoznali ešte počas predvolebnej kampane pred parlamentnými voľbami približne pred štyrmi rokmi. Odvtedy zostali v sporadickom kontakte a minister sa rozhodol, že pri ďalšej ceste regiónom svoju známu opäť navštívi.

Ani tentoraz neprišiel s prázdnymi rukami. Pani Ľudka len krátko predtým oslávila svoje 75. narodeniny. O pripravenej návšteve netušila. Keď sa vo dverách objavil Samuel Migaľ s kyticou kvetov, neskrývala prekvapenie ani dojatie.

Atmosféra bola od prvých okamihov uvoľnená. Namiesto formálnych fráz nasledovalo objatie, úsmevy a rozhovor dvoch ľudí, ktorí sa napriek časovému odstupu dokázali vrátiť presne tam, kde svoje priateľstvo pred rokmi začali.

Priateľstvo cez Facebook

Počas návštevy prezradila pani Ľudka aj to, ako sa vlastne ich známosť začala. „S pánom ministrom som sa spoznala, keď tu bol na návšteve pred štyrmi rokmi. Prišla po mňa ekonómka a povedala mi, že pán Migaľ chce vedieť, ako sa robí na krosnách. Tak som ho posadila za krosná, postavila som sa k nemu a ukázala som mu, ako sa tká,“ spomína s úsmevom.

Na ich prvé stretnutie si dodnes veľmi dobre pamätá. A zdá sa, že rovnako aj minister. Hoci sa odvtedy osobne nevideli často, kontakt nikdy neprerušili. Moderné technológie urobili svoje. „Áno, spoznali sme sa cez Facebook. Napíšeme si alebo mu pošlem nejakú fotku z toho, čo sme tu robili, z osláv alebo z rôznych aktivít. Teraz, keď som oslávila sedemdesiatpäť rokov, som tam dala všetky fotografie. Občas mu pošlem nejakú fotku, aby videl, čo robíme, či starnem alebo mladnem, aby na mňa nezabudol a vedel, že som to stále ja,“ hovorí.

Nie sú to dlhé rozhovory ani každodenné správy. Skôr drobné odkazy, fotografie a pozdravy, ktoré však podľa nej stačia na to, aby vedela, že na ňu nezabudol.

Za krosná si sadol znova

Súčasťou návštevy bolo aj malé symbolické pokračovanie príbehu spred štyroch rokov. Pani Ľudka totiž ministra opäť zaviedla ku krosnám. Presne tam, kde sa prvýkrát stretli. Migaľ si znovu sadol za tkáčsky stav, pozorne počúval vysvetľovanie a pod dohľadom svojej učiteľky si ešte raz vyskúšal tradičné remeslo, ktoré je pre región charakteristické.

A podľa pani Ľudky na tom nič nestratil. „Išlo mu to na jednotku. Keď nebude minister, môže tkať,“ zasmiala sa.

Práve tento moment patril medzi tie, pri ktorých bolo zrejmé, že nejde o dopredu nacvičené politické gesto. Oboch sprevádzal prirodzený humor, spomínanie aj úprimná radosť zo spoločného stretnutia.

Silné ľudské príbehy

Aj samotný minister po návšteve priznal, že práve podobné chvíle považuje za jednu z najcennejších stránok svojej práce. „Veľmi pekné stretnutie som zažil v Medzilaborciach, v domove sociálnych služieb. Mám tam veľmi dobrú priateľku, ktorú som spoznal ešte počas predvolebnej kampane pred parlamentnými voľbami. Občas sme v sporadickom kontakte, a keďže som teraz smeroval do Medzilaboriec, nemohol som tento domov sociálnych služieb obísť,“ uviedol vo videu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti.

Podľa jeho slov bolo stretnutie veľkým zážitkom. „Stretol som sa s pani Ľudkou, porozprávali sme sa o tom, ako sa má a ako sa jej darí. Už dvanásť rokov žije v domove sociálnych služieb a podľa toho, ako reagovala, je tam naozaj veľmi spokojná.“ Zároveň dodal, že ho opäť zasvätila do tajov tkáčskeho remesla a zaželal jej predovšetkým pevné zdravie.

Kampaň medzi ľuďmi

V čase, keď sa predvolebná súťaž postupne rozbieha, môže práve takýto typ kontaktu s ľuďmi zohrávať významnú úlohu. Bilbordy síce dokážu zaujať vodičov či okoloidúcich, no osobné stretnutia vytvárajú celkom inú emóciu. Či už ide o návštevu kultúrnych podujatí, obecných slávností, regionálnych festivalov alebo zariadení sociálnych služieb, Samuel Migaľ sa snaží veľkú časť svojej kampane postaviť na priamych rozhovoroch s obyvateľmi.

Príbeh pani Ľudky ukazuje, že niektoré stretnutia sa nekončia odchodom kamier ani skončením kampane. Niekedy pokračujú ešte celé roky – cez fotografie na sociálnych sieťach, krátke správy či obyčajnú ľudskú pozornosť. A práve tá býva pre mnohých ľudí často cennejšia než veľké politické prejavy.