Európska komisia začala konanie voči Slovensku pre kontroverzný zákon, ktorého cieľom je transformácia Úradu na ochranu oznamovateľov. Tento návrh, ktorý prešiel Národnou radou, však podľa Bruselu nie je v súlade s európskymi smernicami.
Konkrétne sa má priečiť pravidlám o ochrane whistleblowerov a Charty základných práv Európskej únie. Slovenský Ústavný súd síce pozastavil účinnosť zákona ešte predtým, než nadobudol platnosť, no ani to nezabránilo Európskej komisii konať.
Komisia tvrdí, že problémom je už samotné prijatie legislatívy. Čo presne jej na slovenskom zákone prekáža? A ako môže Slovensko reagovať?
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓
Európska komisia podnikla vážny krok a spustila konanie o porušení povinnosti (tzv. infringement) voči Slovenskej republike. Dôvodom je nedávne schválenie zákona, ktorým sa mení fungovanie Úradu na ochranu oznamovateľov. Podľa EK je návrh legislatívy v rozpore so smernicou EÚ o ochrane oznamovateľov aj s Chartou základných práv Európskej únie.
„Tento zákon oslabuje nezávislosť a efektivitu ochrany osôb, ktoré upozorňujú na nezákonné konanie v inštitúciách či firmách,“ uviedla Komisia vo svojom stanovisku. Aj keď zákon ešte nenadobudol účinnosť, keďže jeho platnosť pozastavil Ústavný súd SR, Brusel reagoval už teraz.
Podľa informácií TASR Európska komisia vníma samotné schválenie zákona ako problematické, a to bez ohľadu na to, či v súčasnosti platí. Slovensko má teraz čas na oficiálnu odpoveď a prípadné vysvetlenie.
Európska komisia upozorňuje na nedostatočnú ochranu whistleblowerov
Zákon, ktorý slovenský parlament schválil na návrh vlády Roberta Fica, predpokladá zánik existujúceho Úradu na ochranu oznamovateľov a vytvorenie nového úradu pod priamou kontrolou exekutívy. Podľa Európskej komisie však takýto krok znižuje dôveryhodnosť systému a môže odradiť potenciálnych oznamovateľov od toho, aby upozornili na korupciu alebo zneužívanie moci.
EK uviedla, že tento prípad sleduje s obavami a vyzýva Slovensko na nápravu. Ak krajina nevysvetlí svoje kroky alebo zákon neupraví, môže čeliť žalobe na Súdnom dvore EÚ.
„Charta základných práv EÚ zabezpečuje právo na slobodu prejavu a informácií, a to vrátane práva oznamovať nezrovnalosti bez strachu z odvety,“ dodáva Komisia.
Slovenská vláda zatiaľ na postup Bruselu oficiálne nereagovala, no očakáva sa, že využije pridelený čas na odpoveď.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.