Ústavný súd rozhodol o pozastavení zákona, ktorý mal zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento krok prichádza po vlne kritiky, že zmena bola prijatá unáhlene, bez diskusie a v rozpore s demokratickými princípmi.
Opoziční poslanci návrh napadli na súde z viacerých dôvodov – procesných aj vecných. Úrad vznikol ako dôležitý nástroj na ochranu whistleblowerov, ktorí upozorňujú na korupciu. Teraz čelí osudu v rukách Ústavného súdu, ktorý môže rozhodnúť aj bez zásahu európskych inštitúcií.
Čo tento krok znamená pre ochranu oznamovateľov a aké môžu byť dôsledky vládneho zákona?
Ako bude vyzerať budúcnosť inštitúcie, ktorá chránila tých najodvážnejších?
Ústavný súd pozastavil zákon o zrušení úradu. Vláda čelí kritike
Na svojom neverejnom zasadnutí rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, že účinnosť zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov sa pozastavuje. Reagoval tak na návrh skupiny opozičných poslancov, ktorí namietali proti spôsobu prijatia zákona aj jeho obsahu. Súd návrh prijal v plnom rozsahu na ďalšie konanie.
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓
Lucia Plaváková, poslankyňa a členka Ústavnoprávneho výboru NR SR, upozornila, že zákon prijala vládna koalícia bez diskusie a s obmedzenou rozpravou.
„Ústavný súd pozastavuje účinnosť zákonov len vtedy, keď hrozí vážne ohrozenie základných práv a slobôd, značná hospodárska škoda alebo iný nenapraviteľný následok,“ pripomenula.
Opozičné hnutie Progresívne Slovensko tvrdí, že prijatý zákon nespĺňal ani formálne podmienky. Kritizuje najmä neexistujúcu odbornú diskusiu, obídenie výborov a ignorovanie názorov dotknutých inštitúcií.
„Upozornili sme na to, že neboli splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie, rozprava bola obmedzovaná, zákon sa riadne neprerokoval vo výboroch a odborná diskusia bola úplne potlačená,“ uviedla Plaváková. Koalícia podľa nej dokonca nedovolila vystúpiť predsedníčke samotného úradu, čo označila za hulvátsky prístup.
Ústavný súd môže rozhodnúť aj bez zásahu z Luxemburgu
Opozícia zároveň žiadala, aby sa zákonom zaoberal aj Súdny dvor Európskej únie, keďže podľa nej nový právny rámec odporuje pravidlám EÚ o nezávislej ochrane whistleblowerov. Ústavný súd však zatiaľ nepožiadal o výklad z Luxemburgu, no túto možnosť má stále otvorenú.
„Ústavný súd sa však môže rozhodnúť, že zákon posúdi sám. V takom prípade možno rozhodnutie očakávať v priebehu niekoľkých mesiacov,“ vysvetlila Plaváková.
Úrad, ktorý vznikol v roku 2019, mal chrániť osoby upozorňujúce na korupciu, zneužitie právomocí či iné protiprávne konania. Jeho nezávislosť bola kľúčová – bol podriadený priamo Národnej rade SR. Po novele sa mala jeho agenda presunúť do rúk nového úradu pod väčšou kontrolou vlády, čo vyvolalo vážne obavy o stratu nestrannosti a efektivity.
Vláda tvrdila, že cieľom zmeny bolo zjednodušiť inštitucionálnu štruktúru a posilniť koordináciu medzi úradmi. No podľa kritikov to bola len zámienka pre to, ako oslabiť nezávislé kontrolné mechanizmy.
Zákon pritom vetoval aj prezident Peter Pellegrini s odkazom na chýbajúcu odbornú diskusiu a možné rozpory s európskym právom. Parlament však veto prelomil hneď na druhý deň, čo ešte viac prehĺbilo spory medzi koalíciou a opozíciou.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.