Článok 5 NATO sa dostal do centra pozornosti po vyjadreniach slovenského premiéra Roberta Fica o možnom rozšírení vojny na Ukrajine. Český prezident Petr Pavel reagoval na jeho slová a upozornil na význam solidarity medzi členskými štátmi Severoatlantickej aliancie. K otázke kolektívnej obrany sa vyjadril aj slovenský prezident Peter Pellegrini, ktorý pripomenul záväzky vyplývajúce z členstva v NATO. Vyjadrenia troch politikov otvorili diskusiu o tom, akú úlohu má Slovensko zohrávať v prípade ozbrojeného konfliktu zasahujúceho členské krajiny aliancie.

Článok 5 NATO patrí medzi ustanovenia Severoatlantickej zmluvy, ktoré súvisia s kolektívnou obranou členských štátov aliancie. V súvislosti s pokračujúcou vojnou Ruska proti Ukrajine sa otázka bezpečnosti a možného rozšírenia ozbrojeného konfliktu dostala aj do vyjadrení slovenských politických predstaviteľov. Premiér Robert Fico počas vystúpenia v Prešove upozornil na vážnosť situácie a hovoril o nebezpečenstve celoeurópskeho vojenského konfliktu. Osobitnú pozornosť venoval možnosti, že by sa do bojov mohlo dostať aj Slovensko. Jeho vyjadrenia následne vyvolali reakciu českého prezidenta Petra Pavla. K téme sa pripojil aj slovenský prezident Peter Pellegrini, ktorý upozornil na význam záväzkov vyplývajúcich z členstva v Severoatlantickej aliancii. V centre ich vyjadrení sa ocitli otázky solidarity, kolektívnej obrany a postavenia Slovenska medzi spojencami. Jednotliví predstavitelia pritom zdôrazňovali odlišné aspekty bezpečnostnej situácie a povinností členských krajín. Čo presne povedal Robert Fico a ako na jeho slová reagovali obaja prezidenti?

Článok 5 NATO: Petr Pavel reagoval na Ficove vyjadrenia o možnom vojenskom konflikte

Český prezident Petr Pavel sa vyjadril k slovám slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý dal najavo, že nechce, aby sa Slovensko „stalo súčasťou nejakého vojenského konfliktu kvôli nejakému článku päť“.

Pavel označil takéto vyjadrenie za závažné a zdôraznil, že členstvo v Severoatlantickej aliancii je spojené nielen s ochranou zo strany spojencov, ale aj so vzájomnou zodpovednosťou jednotlivých štátov.

Podľa českého prezidenta predstavuje kolektívna obrana jeden z prejavov solidarity medzi členskými krajinami NATO. V tejto súvislosti upozornil na situáciu, keď štát očakáva pomoc od svojich spojencov, no zároveň by nebol pripravený zapojiť sa do pomoci inému členovi aliancie.

Pavel svoje stanovisko vyjadril nasledovne:

„Je to úplne závažné oznámenie, ktoré by sme mali brať vážne a z ktorého by sme si rozhodne nemali brať príklad. Článok 5 je jednoznačne vyjadrením solidarity a vzájomnej zodpovednosti. Ak ktokoľvek povie, že je rád za to, že je členom NATO, inými slovami, že nás NATO chráni, ale zároveň že nie je ochotný sa zapojiť v prípade, že bude napadnutý ktokoľvek iný, tak nepochopil slovo solidarita. A ja pevne dúfam, že Česká republika touto cestou nepôjde,“ povedal český prezident.

Jeho reakcia sa tak sústredila predovšetkým na vzájomné záväzky členských krajín a význam solidarity v prípade napadnutia niektorého zo spojencov.

Pavel zároveň vyjadril nádej, že Česká republika sa nevydá cestou, ktorú vo svojom vyjadrení pripísal slovenskému premiérovi.

Článok 5 NATO komentoval aj Peter Pellegrini: Slovensko podľa neho nesmie spochybňovať svoje záväzky

K otázke kolektívnej obrany sa vyjadril aj slovenský prezident Peter Pellegrini. V relácii televíznej stanice JOJ 24 upozornil na potrebu opatrnosti pri verejných vyjadreniach týkajúcich sa záväzkov Slovenska voči ostatným členským krajinám NATO.

Pellegrini zdôraznil, že Slovensko by nemalo spochybňovať povinnosti, ktoré mu vyplývajú z členstva v Severoatlantickej aliancii.

Svoje stanovisko vyjadril slovami: „Nemôžeme vysielať signál, že sa Slovensko v prípade konfliktu bude držať bokom,“ povedal Pellegrini. Slovenský prezident zároveň pripomenul, že členstvo v NATO prináša jednotlivým štátom výhody, ale je spojené aj s určitými záväzkami.

Jeho vyjadrenie sa tak týkalo predovšetkým otázky, aký signál Slovensko vysiela ostatným členom aliancie v súvislosti s kolektívnou obranou.

Podobne ako český prezident, aj Pellegrini upozornil na význam záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO. Obaja prezidenti sa vo svojich vyjadreniach venovali tomu, ako by členské štáty mali pristupovať k vzájomnej pomoci v prípade ozbrojeného konfliktu.

Článok 5 NATO a obavy Roberta Fica: Premiér varoval pred rozšírením vojny na Ukrajine

Vyjadreniam oboch prezidentov predchádzalo vystúpenie slovenského premiéra Roberta Fica v Prešove. Predseda vlády, ktorý udržiava dobré vzťahy s Kremľom, hovoril o vývoji vojny Ruska proti Ukrajine a o riziku, že by sa konflikt mohol rozšíriť do ďalších európskych krajín.

Podľa Fica je bezpečnostná situácia mimoriadne vážna a nemožno vylúčiť ani možnosť rozsiahlejšieho vojenského konfliktu.

„Situácia nikdy nebola taká vážna a vypätá, čo sa týka možnosti celoeurópskeho vojenského konfliktu, ako je to teraz,“ povedal premiér. Fico zároveň vyhlásil, že urobí všetko pre to, aby sa Slovensko nestalo súčasťou bojov.

Pri vysvetľovaní svojho postoja hovoril aj o možnosti incidentu na území niektorého členského štátu NATO. Ako príklad uviedol situáciu, pri ktorej by dron úmyselne alebo neúmyselne zasiahol obytný dom alebo spôsobil smrť civilistov.

Práve v tejto súvislosti poukázal na článok 5 NATO a otázku kolektívnej obrany, ktorá vychádza z princípu, že ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým členom aliancie sa považuje za útok proti všetkým.

Premiér pritom upozornil na obavy z možného zatiahnutia Slovenska do rozsiahlejšieho vojenského konfliktu.

Zároveň však uviedol, že Bratislave záleží na spolupráci so spojencami a na plnení záväzkov.

Jeho vyjadrenia tak obsahovali dve súvisiace témy. Na jednej strane zdôrazňoval snahu zabrániť účasti Slovenska vo vojenskom konflikte, na druhej strane hovoril o pokračovaní spolupráce a o rešpektovaní záväzkov krajiny.

Článok 5 NATO otvoril otázku solidarity a bezpečnostných záväzkov Slovenska

Vyjadrenia Roberta Fica, Petra Pavla a Petra Pellegriniho ukázali, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine sa do popredia dostáva aj otázka kolektívnej obrany členských krajín NATO.

Fico vo svojom vystúpení zdôrazňoval predovšetkým riziko rozšírenia ozbrojeného konfliktu a snahu zabrániť tomu, aby sa Slovensko stalo jeho súčasťou.

Český prezident Petr Pavel reagoval poukázaním na význam solidarity medzi spojencami a vzájomnej zodpovednosti vyplývajúcej z členstva v aliancii.

Slovenský prezident Peter Pellegrini zase pripomenul, že členstvo v NATO nemožno vnímať iba cez jeho výhody, ale aj cez záväzky voči ostatným členským štátom.

Spoločným predmetom ich vyjadrení sa tak stala otázka, akým spôsobom majú členské krajiny pristupovať ku kolektívnej obrane v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine.

„Je to úplne závažné oznámenie, ktoré by sme mali brať vážne a z ktorého by sme si rozhodne nemali brať príklad. Článok 5 je jednoznačne vyjadrením solidarity a vzájomnej zodpovednosti. Ak ktokoľvek povie, že je rád za to, že je členom NATO, inými slovami, že nás NATO chráni, ale zároveň že nie je ochotný sa zapojiť v prípade, že bude napadnutý ktokoľvek iný, tak nepochopil slovo solidarita. A ja pevne dúfam, že Česká republika touto cestou nepôjde,“ povedal Pavel.

5. FAQ – Často kladené otázky

1. Aký význam má článok 5 NATO v súvislosti s vyjadreniami slovenského premiéra?

Článok 5 NATO sa týka princípu kolektívnej obrany, podľa ktorého sa ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým členským štátom považuje za útok proti všetkým členom aliancie. Robert Fico na toto ustanovenie poukázal pri vysvetľovaní svojich obáv z možného rozšírenia vojny na Ukrajine. Premiér pritom zdôraznil, že chce zabrániť tomu, aby sa Slovensko stalo súčasťou rozsiahlejšieho vojenského konfliktu.

2. Prečo Petr Pavel označil Ficove vyjadrenie za závažné?

Český prezident reagoval na Ficove slová o tom, že nechce, aby bolo Slovensko zatiahnuté do vojenského konfliktu v súvislosti s článkom 5 NATO. Pavel vo svojej reakcii zdôraznil význam solidarity a vzájomnej zodpovednosti medzi členskými štátmi aliancie. Podľa jeho vyjadrenia by krajina nemala očakávať ochranu od spojencov a zároveň odmietať pomoc inému členovi v prípade jeho napadnutia.

3. Aké stanovisko zaujal Peter Pellegrini k záväzkom Slovenska v NATO?

Peter Pellegrini v relácii JOJ 24 upozornil, že Slovensko nesmie spochybňovať záväzky, ktoré mu vyplývajú z členstva v Severoatlantickej aliancii. Zdôraznil, že krajina by nemala vysielať signál, podľa ktorého by sa v prípade konfliktu držala bokom. Pripomenul tiež, že členstvo v NATO prináša výhody, ale súčasne znamená prijatie záväzkov voči ostatným členským štátom.

4. Aký bezpečnostný scenár spomenul Robert Fico pri úvahách o kolektívnej obrane?

Robert Fico hovoril o možnosti, že by dron úmyselne alebo neúmyselne zasiahol obytný dom na území niektorého členského štátu NATO alebo spôsobil smrť civilistov. Tento príklad uviedol v súvislosti so svojimi obavami z rozšírenia vojenského konfliktu. Poukázal pritom na článok 5 NATO, ktorý sa týka kolektívnej obrany v prípade ozbrojeného útoku proti členskému štátu aliancie.

5. Znamenajú Ficove vyjadrenia, že Slovensko odmieta všetky svoje záväzky voči NATO?

Z citovaných vyjadrení nemožno vyvodiť, že by premiér oznámil odmietnutie všetkých záväzkov Slovenska voči aliancii. Fico uviedol, že chce urobiť všetko pre to, aby sa krajina nedostala do vojenského konfliktu. Súčasne však zdôraznil, že Bratislave záleží na spolupráci a na plnení záväzkov, čo je pri interpretácii jeho stanoviska potrebné zohľadniť.

6. V čom sa líšili vyjadrenia Fica, Pavla a Pellegriniho o kolektívnej obrane?

Robert Fico upozorňoval predovšetkým na bezpečnostné riziká spojené s možným rozšírením vojny na Ukrajine a zdôrazňoval snahu zabrániť zapojeniu Slovenska do bojov. Petr Pavel vo svojej reakcii kládol dôraz na solidaritu a vzájomnú zodpovednosť členských krajín NATO. Peter Pellegrini sa sústredil na potrebu rešpektovať spojenecké záväzky a nevysielať signál, že by Slovensko v prípade konfliktu zostalo bokom.