Maria Marten mala odísť z anglickej dediny Polstead a začať nový život s Williamom Corderom. Namiesto správ od nej však rodina celé mesiace dostávala iba jeho vysvetlenia, prečo Maria nemôže písať ani prísť domov. Keď jej otec takmer po roku prekopal zem v Červenej stodole, prípad sa zmenil na jednu z najsledovanejších britských vrážd 19. storočia.
Príbeh známy ako Red Barn Murder – vražda v Červenej stodole – neskôr obklopili sny, ľudové balady, divadelné hry a množstvo prikrášlených verzií. Dobové súdne záznamy však umožňujú oddeliť podstatnú časť doložených udalostí od legendy. A ukazujú predovšetkým príbeh ženy, ktorej zmiznutie William Corder celé mesiace zakrýval sériou klamstiev.
Mala sa vydať a odísť z Polsteadu
Maria Marten žila v Polsteade v Suffolku a pochádzala z rodiny Thomasa Martena, ktorý pracoval okrem iného ako lovec krtkov. S Williamom Corderom, synom miestnej farmárskej rodiny, mala vzťah a narodilo sa im dieťa, ktoré krátko po pôrode zomrelo. Rodina očakávala, že sa dvojica vezme.
Rozhodujúci deň prišiel 18. mája 1827. Podľa výpovedí členov rodiny Corder oznámil, že s Mariou odídu do Ipswichu a vezmú sa. Tvrdil pritom, že jej hrozia problémy s úradmi, a preto mala časť cesty absolvovať prezlečená do mužských šiat. Mariina sestra Ann neskôr na súde vypovedala, že ju videla v mužskom klobúku a že si so sebou niesla aj vlastný čepiec, do ktorého sa mala neskôr prezliecť.
Cieľom ich stretnutia bola stavba patriaca k hospodárstvu Corderovcov – Red Barn, Červená stodola. Odtiaľ mali pokračovať do Ipswichu. Maria však zo stodoly živá neodišla.
Corder sa vrátil bez nej a začal vyrábať vysvetlenia
Po jej zmiznutí sa Corder správal tak, aby rodina čo najdlhšie verila, že Maria žije. Tvrdil, že sa zdržiava v Ipswichi, neskôr ju spájal aj s ďalšími miestami. Naznačoval, že sa vzali, alebo vysvetľoval, prečo sa sobáš skomplikoval. Keď sa rodina čudovala, že od Marie neprichádzajú listy, ponúkol ďalšie dôvody – napríklad problémy s jej rukou.
Čas plynul a Maria sa domov nevracala. Rodina s ňou nemala priamy kontakt. Corder pritom Polstead opustil.
Práve táto séria tvrdení sa neskôr stala dôležitou súčasťou prípadu proti nemu. Nešlo o jedno nevysvetliteľné zaváhanie, ale o dlhodobé vytváranie dojmu, že žena, ktorú jej blízki nevideli, niekde inde normálne žije.
Sen nevlastnej matky je doložený. Nadprirodzený dôkaz z neho však nerobí
Najznámejšia epizóda celého prípadu pôsobí ako námet z gotického románu. Mariina nevlastná matka Ann Marten tvrdila, že sa jej opakovane snívalo, že Maria bola zavraždená a pochovaná v Červenej stodole.
Nie je to iba neskoršia legenda. O svojich snoch skutočne vypovedala a autor rozsiahleho dobového spracovania James Curtis zaznamenal, že na svojom tvrdení trvala. Zároveň však uvádzal aj podstatný detail: Corder, Maria a jej nevysvetlené zmiznutie zamestnávali Ann Marten aj počas bdenia a boli predmetom každodenných rozhovorov. Aj dobový autor preto pripúšťal úplne prirodzené vysvetlenie snov ako výsledku jej rastúcich obáv.
Historický záznam teda potvrdzuje, že Ann Marten o snoch hovorila ešte pred nálezom tela. Nedokáže však potvrdiť žiadny nadprirodzený pôvod jej predstáv. Sen navyše nebol dôkazom, na ktorom neskôr stála Corderova vina. Bol však impulzom, ktorý prinútil rodinu konať.
Otec vošiel do stodoly a začal kopať
Dňa 19. apríla 1828, takmer jedenásť mesiacov po Mariinom zmiznutí, vošiel Thomas Marten do Červenej stodoly. V jednej jej časti si všimol miesto s narušenou zemou. Pri pátraní narazil na ľudské pozostatky a ďalšie odkrytie sa uskutočnilo za prítomnosti miestnych úradov a lekára.
Telo bolo pochované pomerne plytko pod podlahou stodoly. Vzhľadom na dlhý čas od smrti nebolo možné spoliehať sa iba na rozpoznanie tváre. Veľký význam preto mali šaty a osobné predmety. Mariina sestra Ann identifikovala viaceré časti oblečenia a veci, ktoré Maria používala a mala na sebe v deň svojho zmiznutia.
Po mesiacoch Corderových ubezpečení dostala rodina definitívnu odpoveď: Maria z Polsteadu nikdy neodišla tak, ako tvrdil.
Lekári našli stopy násilia, presný priebeh však nebolo možné bezpečne zrekonštruovať
V populárnych verziách prípadu sa často uvádza jednoducho, že Maria bola zastrelená. Dobové lekárske výpovede boli komplikovanejšie.
Chirurg John Lawton opísal poškodenie zodpovedajúce strelnému poraneniu tváre a hlavy. Pozornosť vyvolala aj pevne uviazaná šatka okolo krku a ďalšie možné poranenia. Telo však ležalo v zemi približne jedenásť mesiacov a jeho stav výrazne obmedzoval to, čo bolo možné s istotou určiť. Diskutovalo sa dokonca o tom, či niektoré poškodenia nemohli vzniknúť pri vyzdvihovaní pozostatkov.
Aj obžaloba preto pracovala s viacerými možnosťami spôsobu usmrtenia. Z dnešného pohľadu je dôležité nepredstierať väčšiu forenznú istotu, než akú mali ľudia priamo pri vyšetrovaní.
To, že Corder Mariu usmrtil, napokon potvrdil aj on sám. Presný sled všetkých udalostí v stodole však poznáme predovšetkým z jeho neskorého priznania – teda z výpovede človeka, ktorý mal vlastný dôvod vykresliť svoju úlohu určitým spôsobom.
Polícia ho našla pri Londýne. Nie vďaka zoznamovaciemu inzerátu
Po náleze tela bolo podozrenie nasmerované na muža, ktorý Mariu videl medzi poslednými, mesiace tvrdil, že žije, a medzitým odišiel z Polsteadu.
Corder sa v tom čase nachádzal v okolí Londýna. Policajt James Lea a ďalší muži najskôr preverovali jeho predchádzajúcu adresu v Gray’s Inn Terrace. Odtiaľ získali informáciu, že sa presťahoval a je spojený so školou pri Brentforde. Lea potom pátral po miestnych školách a pomocou obyvateľov oblasti sa dostal až k zariadeniu, kde Corder skutočne žil.
Zatkli ho v Grove House Academy pri Brentforde. Corder už žil s novou manželkou. Známa epizóda o jeho zoznamovacom inzeráte je reálna – takýto inzerát súvisel s hľadaním manželky a dobový Curtisov spis dokonca reprodukoval desiatky odpovedí –, no primárny záznam o zatknutí nehovorí, že by práve inzerát priviedol políciu k Corderovi. Policajti ho vystopovali cez adresy a miestne zisťovanie.
Je to jeden z detailov, ktoré neskoršie rozprávania často zjednodušili.
Na súde stál dokonca model Červenej stodoly
Proces v Bury St Edmunds sa začal 7. augusta 1828 a sprevádzal ho obrovský verejný záujem. Do súdnej siene sa vstupovalo na lístky a priestor bol preplnený. Správy o prípade už dávno prekročili hranice Suffolku.
Súd pritom použil na svoju dobu pozoruhodnú vizuálnu pomôcku. Na stôl položili model Červenej stodoly a okolitých hospodárskych budov, ktorý vyhotovil zememerač z Colchesteru. Sudca a ďalší účastníci dostali aj plány polí medzi domom Martenovcov a stodolou. Porota tak mala pred sebou fyzickú rekonštrukciu priestoru, v ktorom sa prípad odohral.
Corder na súde priznal, že s Mariou do stodoly išiel a že jej telo pochoval. Odmietal však, že by ju zavraždil. Jeho verzia znela, že sa pohádali, on zo stodoly odišiel, počul výstrel a po návrate našiel Mariu smrteľne zranenú. Telo vraj ukryl zo strachu a následné lži mali zakryť túto skutočnosť.
Proti tejto verzii stála najmä sieť okolností: Maria bola naposledy videná pri odchode s Corderom, on vedel, že jej telo leží v stodole, a celé mesiace o jej údajnom živote poskytoval rodine nepravdivé informácie. Sudca pri hodnotení obhajoby poukázal aj na fakt, že keď bol Corder pri zatknutí konfrontovaný s nálezom tela, namiesto vysvetlenia o samovražde najskôr popieral vedomosť o Marii.
Porota potrebovala iba 35 minút
Po skončení dokazovania sa porota odobrala na poradu. Dobový záznam zachytáva presný čas: odišla desať minút pred druhou hodinou a vrátila sa po 35 minútach.
Verdikt bol jednomyseľný – William Corder bol uznaný vinným z vraždy Marie Marten.
Súd ho odsúdil na smrť obesením a podľa vtedajšieho rozsudku malo byť jeho telo následne anatomizované a pitvané. Poprava bola určená na pondelok 11. augusta 1828.
Ešte počas procesu bol Corderov prípad predmetom mimoriadneho mediálneho záujmu. Sám vo svojej obhajobe žiadal porotu, aby sa nenechala ovplyvniť príbehmi a opisom jeho osoby, ktoré už kolovali v tlači. Zločin sa teda začal meniť na masovú zábavu ešte skôr, než súd vyniesol rozsudok.
Corder sa priznal až v predvečer popravy
Večer 10. augusta, len niekoľko hodín pred popravou, Corder podpísal priznanie. Už netvrdil, že Maria zomrela bez jeho pričinenia. Uviedol, že sa v stodole pohádali, počas konfliktu vzal pištoľ a vystrelil. Potom telo ukryl a podľa vlastného opisu sa na miesto vrátil, aby zakryl stopy. Zároveň poprel, že by Marii spôsobil niektoré ďalšie zranenia, o ktorých sa diskutovalo pri lekárskom dokazovaní.
Priznanie uzatvára otázku, kto Mariu zabil, nie však všetky otázky o motive a presnom priebehu činu. Corder opisoval smrť ako výsledok vyhrotenej hádky. To bola jeho posledná verzia udalostí a nemožno ju automaticky pokladať za nestrannú rekonštrukciu.
Corder bol 11. augusta 1828 v Bury St Edmunds obesený. Popravu sledovali tisíce ľudí. Jeho telo sa následne stalo predmetom verejnej pitvy a ďalšieho záujmu, ktorý dnes pôsobí ako extrémny príklad toho, ako sa v 19. storočí zločin, trest a ľudské pozostatky mohli premeniť na verejné divadlo.
Nebola to viktoriánska vražda. Viktoriánskym sa stal jej mýtus
Prípad sa veľmi často označuje za viktoriánsku kriminálnu senzáciu. Chronologicky to však treba spresniť. Maria Marten zomrela v roku 1827 a Corder bol popravený v roku 1828, za vlády Juraja IV. Kráľovná Viktória nastúpila na trón až 20. júna 1837. Samotný zločin teda patrí ešte do georgiánskeho obdobia.
Jeho druhý život však už bol výrazne viktoriánsky. Príbeh zaplavili tlačené brožúry a balady, nasledovali divadelné spracovania a melodrámy. Oxford Reference uvádza, že dramatizácia Maria Marten; or, The Murder in the Red Barn sa už v 30. rokoch 19. storočia stala klasikou melodrámy. Červená stodola priťahovala návštevníkov a podľa historika Shanea McCorristina bola postupne poškodzovaná ľuďmi, ktorí si z nej odnášali suveníry.
Už James Curtis zaznamenal, že sa o prípade spievali balady a vznikali divadelné verzie. Neskoršie generácie tak nededili iba súdny prípad, ale čoraz viac príbeh so stereotypnými rolami, dramatickými scénami a nadprirodzenými prvkami. Moderný historik McCorristine navyše upozorňuje, že časť literatúry o prípade bola ešte v 20. storočí zamorená vymyslenými či nedoloženými „prameňmi“, najmä v knihe Donalda McCormicka z roku 1967.
Práve preto je pri Red Barn Murder dôležité rozlišovať medzi tým, čo vypovedali svedkovia, čo bolo predložené porote, čo tvrdil Corder a čo k príbehu pridala neskoršia populárna kultúra.
Maria Marten nepotrebuje legendu o prekliatej stodole, aby bol jej príbeh pozoruhodný. Doložené fakty sú samy osebe silné: odišla z domu s mužom, ktorému jej rodina dôverovala; ten ju zabil, ukryl jej telo a takmer rok presviedčal jej blízkych, že je stále nažive. Až vytrvalé pochybnosti rodiny, pátranie v stodole, policajné vyšetrovanie a súd odhalili rozsah jeho klamstva.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.