Nedostatok vody, vysychajúce studne, problémy s vodným zdrojom a v dvoch obciach dokonca mimoriadna situácia. To, čo by malo byť v 21. storočí samozrejmosťou, sa v časti Košického kraja stalo existenčným problémom. Niektorí obyvatelia riešia jednu z najzákladnejších otázok každodenného života – odkiaľ vezmú pitnú vodu.
Do problému sa vložil poslanec Národnej rady SR za Hlas-SD Igor Šimko. A kým na spoločnej tlačovej konferencii s prednostom Okresného úradu Košice-okolie Milošom Singovszkim a primátorom Sečoviec Dominikom Frajkorom hovoril najmä o potrebe urýchleného riešenia, v samostatnom videu už servítku pred ústa nedával. Za jedného zo zodpovedných za komplikácie pri dlhodobom riešení označil Košický samosprávny kraj a priamo sa obrátil na jeho predsedu Rastislava Trnku.
V studniach chýba voda
Najakútnejšia situácia vznikla v obciach Nižný Čaj a Vyšný Čaj. Podľa prednostu okresného úradu Miloša Singovszkeho tam nie je vybudovaný verejný vodovod a obyvatelia sú odkázaní na vlastné studne.
Pretrvávajúce sucho však spôsobilo, že vody v nich nie je dostatok. „Dokonca je situácia taká, že nemajú vôbec pitnú vodu,“ povedal Singovszki. Situácia dospela až k zasadnutiu krízových štábov a vyhláseniu mimoriadnej situácie.
Okresný úrad následne začal konať spoločne so samosprávami a Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou. Podľa účastníkov tlačovej konferencie sa podarilo v priebehu niekoľkých hodín zabezpečiť pre obyvateľov pitnú vodu. Mimoriadna situácia však pokračuje. „Aj keď sme mali nejaké drobné zrážky, obyvateľom tieto zrážky studne určite nenaplnia,“ upozornil Singovszki.
Problém ďalších obcí
Nižný a Vyšný Čaj pritom nie sú jedinými miestami, ktoré majú s vodou problémy. Na tlačovej konferencii zazneli aj názvy obcí Ďurkov, Ďurďošík, Trsťany, Bidovce či Svinica. Igor Šimko vo svojom samostatnom videu pridal aj Ruskov. „Bidovce, Ruskov, Trsťany, Ďurkov, Ďurďošík, Svinica. Toto sú obce, ktorým chýba pitná voda,“ vyhlásil poslanec. V tejto oblasti je však problém odlišný od situácie v Nižnom a Vyšnom Čaji. Podľa Singovszkeho sú niektoré obce napojené na vodný zdroj v Bidovciach, kde je približne 90-metrový vrt zanesený do hĺbky približne 65 metrov. Výsledkom má byť nedostatočný prietok vody.
Šimko upozorňuje, že podobné riešenie nemožno donekonečna zachraňovať iba prehlbovaním či intenzifikáciou existujúceho zdroja. „Budúci rok nesmie dôjsť k takejto situácii, pretože tento vodný zdroj nie je nevyčerpateľný,“ povedal.
Myslíte si, že by sa mali vojnové vraky z Dunaja systematicky vyzdvihovať?
Riešením má byť Starina
Dlhodobým riešením má byť nové napojenie na vodárenskú sústavu zásobovanú zo Stariny. Vodárenská nádrž Starina je pritom kľúčovým zdrojom pitnej vody pre východ Slovenska; STVR ju označuje za najväčší zdroj pitnej vody na Slovensku. A práve pri plánovanom napojení sa začína politická časť celého sporu. Podľa Šimka potrebná vetva nebola zakreslená v územnom pláne. Tvrdí, že samosprávy sa snažili situáciu riešiť, no narazili na Košický samosprávny kraj. „Práve kvôli tomu, že v územnom pláne nebola zakreslená vetva s priamym napojením na Starinu a, bohužiaľ, na Úrade Košického samosprávneho kraja im to odmietli zapísať,“ vyhlásil Šimko.
Verejne dostupné dokumenty obce Bidovce potvrdzujú, že obec v roku 2026 rieši zmeny a doplnky územného plánu a medzi zverejnenými materiálmi sa nachádza aj dokumentácia označená „TI-voda“. Samotné Šimkovo tvrdenie o odmietnutí požadovaného riešenia zo strany KSK však z týchto dokumentov samo osebe nevyplýva.
Šimko sa obul do Trnku
Poslanec Hlasu však ukázal prstom priamo na vedenie kraja. „Pán Trnka, zobuďte sa,“ odkázal predsedovi KSK. Podľa Šimka sú obyvatelia odkázaní na jediný zdroj a situáciu treba vyriešiť bez ďalšieho čakania. „Títo ľudia sú odkázaní na pitnú vodu z jedného jediného zdroja,“ upozornil. A potom ešte pritvrdil. „Sú na to peniaze, budú na to povolenia a my týmto ľuďom zabezpečíme pitnú vodu, pretože kraj nebol schopný pohnúť zadkom a urobiť všetko pre to, aby to bolo na papieri, aby to bolo v poriadku,“ vyhlásil Šimko.
Ide zatiaľ o tvrdenie poslanca Hlasu. Na objektívne určenie zodpovednosti bude dôležité, ako celý povoľovací a územnoplánovací proces vysvetlí samotný Košický samosprávny kraj. Trnka je predsedom KSK od roku 2017 a v jesenných regionálnych voľbách 2026 chce svoj post opäť obhajovať.
Čakanie až rok?
Šimko už na spoločnej tlačovej konferencii kritizoval aj rýchlosť, s akou sa podľa neho problém riešil na úrovni kraja. Tvrdil, že niekoľko dotknutých obcí požiadalo o zmenu územného plánu na úrovni samosprávneho kraja, aby bolo možné potrebnú infraštruktúru realizovať. Odpoveď ho podľa vlastných slov nepotešila. „Bohužiaľ im však bolo odpovedané: Vydržte pol alebo trištvrte roka, možno rok,“ povedal. „Ja osobne toto nepovažujem za prijateľnú situáciu, obzvlášť keď ide o pitnú vodu pre obyvateľov,“ dodal. Šimko tak spor stavia do jednoduchej roviny: ak ide o základnú životnú potrebu, administratívne procesy podľa neho nemôžu znamenať čakanie ďalšie mesiace.
Chcú mimoriadny režim
Okresný úrad preto hľadá cestu, ako povoľovanie urýchliť. Singovszki uviedol, že úrad je pripravený riešiť novú vetvu prívodného potrubia zo Stariny v mimoriadnom režime. „Táto strategická kritická infraštruktúra však musí byť povoľovaná v mimoriadnom režime,“ povedal. Podľa Šimka by sa práve cez okresný úrad mohlo podariť prekonať súčasný problém. „Práve preto sa dnes rieši to, aby na úrovni Okresného úradu Košice-okolie bolo možné povoľovať takéto stavby a priamo s vodárňami napojiť takýto zdroj pitnej vody,“ povedal.
Okresný úrad už podľa Singovszkeho komunikuje aj s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR a očakáva spustenie povoľovacieho procesu. „Pevne verím, že v krátkom čase sa nám podarí túto stavbu povoliť a vybudovať verejný vodovod, hlavne privádzače, aby mali ľudia zabezpečenú základnú ľudskú potrebu – pitnú vodu,“ uviedol.
Voda ako luxus
Primátor Sečoviec Dominik Frajkor, ktorý je zároveň členom dozornej rady Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, upozornil na paradox celej situácie. Kým obyvatelia miest s fungujúcim vodovodom považujú otočenie kohútikom za úplnú samozrejmosť, len niekoľko kilometrov ďalej môže byť pitná voda problémom. „Bohužiaľ, mnohokrát si ľudia, ktorí majú vodovod a kanalizáciu, neuvedomujú to zlato, ktoré majú,“ povedal Frajkor. „Plytváme pitnou vodou a potom zisťujeme, že v niektorých častiach ľudia nemajú dostatok ani vody na prežitie.“
A problém sa nemusí skončiť s jedným suchým letom. Šimko upozorňuje, že bez dlhodobých opatrení sa bude situácia opakovať. Hovorí o potrebe zadržiavania vody v krajine, budovaní rybníkov, prehradení a ďalších vodozádržných opatrení. „Ak sa tým nebudeme zaoberať, táto situácia sa nevyrieši. Bude sa pravidelne opakovať a, samozrejme, bude sa zhoršovať,“ varoval.
Nateraz sa podarilo vyriešiť najakútnejšiu časť problému – dostať pitnú vodu k ľuďom, ktorí ju potrebovali. Politická bitka o to, prečo sa vôbec viaceré obce dostali do situácie, keď ich zásobovanie vodou visí na jednom nedostatočnom zdroji, a kto zabrzdil dlhodobé riešenie, sa však iba začína.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.