Obľúbená pekáreň po tridsiatich rokoch zatvára. Zlomili ju drahé energie, reťazce aj transakčná daň

Ilavská pekáreň neustála tlak nákladov a nových daní

Ilavská pekáreň, ktorú pred viac ako tridsiatimi rokmi založil Milan Ižvolt, v apríli ukončila svoju činnosť. Rodinný podnik IMEX bol dlhé roky symbolom poctivého remesla. Ich chlieb sa vyrábal tradične z kvásku, bez konzervantov. Posledný bochník opustil pec 30. apríla.

Rozhodnutie o ukončení prevádzky oznámili prostredníctvom sociálnych sietí dojímavým odkazom:
„Zatvárame. Ďakujeme, že ste boli s nami viac ako 30 rokov. Že vám chutil náš chlebík, že ste nám venovali úsmev či milé slovo.“

Zlom prišiel po tom, čo podnik prevzala zakladateľova dcéra Dagmara Felis. Napriek tomu, že do toho vstúpila s entuziazmom, narazila na tvrdé podmienky podnikania. Náklady na energie prudko vzrástli a zároveň stúpli aj mzdové výdavky. Do toho prišli nové pravidlá a transakčné dane, ktoré ešte viac zvýšili náklady.

„Dosť ťažké. Energie, keď vám idú štyrikrát hore, nepretaví to do predajnej ceny, nie je šanca. Už sa to nedá ďalej ťahať,“ priznal zakladateľ Milan Ižvolt. Podnik sa podľa jeho slov dostal do situácie, keď výdavky prevyšovali príjmy až o 3 000 eur mesačne.

Situáciu komplikovala aj transakčná daň. Tá sa dotkla aj nákupu základných surovín. Felis uviedla: „Z 2,5-tisíc za múku, ďalších desať eur zaplatiť. Bolo to také, že nič dobré už nečakaj… Nie aby sa štát postavil na stranu lokálnych, malých, poctivých podnikateľov.“

Okrem toho bojovala s nespravodlivým postavením voči obchodným reťazcom.
„Najkonkrétnejšie by bolo stanoviť mieru zisku u obchodníkov, lebo keď vy dodávate obchodníkom s DPH za 52 centov, oni to predávajú za 1,80 až dve eurá, to nie je spravodlivé,“ povedala otvorene Felis.

Pre ilavskú pekáreň bola rana za ranou osudová

Náklady stúpali v každej oblasti. Len za plyn sa mesačná faktúra vyšplhala z pôvodných 800 eur na 2 400 eur. Výrazne drahšia bola aj elektrina a mzdy zamestnancov. Malý rodinný podnik nemal dostatočný priestor na úspory alebo vyjednávanie s dodávateľmi.

Ilavská pekáreň sa snažila udržať svoju kvalitu a nepodľahnúť lacnejším a menej kvalitným alternatívam. Výsledkom bola síce spokojnosť zákazníkov, no z ekonomického hľadiska to nebolo udržateľné.

Pekáreň IMEX tak ukončila svoju existenciu ako jeden z mnohých príkladov, kde ekonomické faktory prevážili nad poctivou prácou. Zanecháva za sebou silný odkaz a pripomienku, že malé rodinné podniky potrebujú väčšiu podporu, ak majú v dnešnom svete prežiť.