Prečo bolo zemetrasenie na východnom Slovensku? Je príčinou Vihorlat? A môžeme čakať ďalšie otrasy?

O zemetraseniach sa väčšinou dozvedáme z médií a na Slovensku ich našťastie osobne nezvykneme prežívať. No po včerajšku je značná čásť obyvateľov vystrašená. Môžu sa zemetrasenia opakovať? A prečo sa to deje aj u nás? Odpoveď priniesol portál imeteo.sk.

Zemetrasenia sú prírodné javy, ktoré na seba upozorňujú svojou náhlou a nečakanou silou. Najčastejšie sa vyskytujú na spojniciach zemských dosiek, kde dochádza k pohybu týchto obrovských plátov zemského povrchu. Tieto miesta, kde sa dosky stretávajú a interagujú, sú známe ako zemetrasené oblasti. V týchto oblastiach dochádza k náhlym uvoľneniam energie, čo vedie k zemetraseniam.

K zemetraseniu došlo na východne Slovenska 9. októbra 2023 presne o 20:23 h, zhruba 18 km severozápadne od Humenného a 56 km od Košíc. Epicentrum sa nachádzalo blízko Giraltoviec, pri vodnej nádrži Domaša.

Možno sa to nezdá, no zemetrasenie na východe nie sú nezvyklé. Oblasť Vihorlatu a okolie Humenného, Michaloviec a Vranova nad Topľou patrí medzi seizmicky aktívne oblasti Slovenska.

Najsilnejšie zemetrasenie v 20. storočí v oblasti Humenného, Strážskeho a Vranova nad Topľou bolo dňa 5. júna 1941 s epicentrálnou makroseizmickou intenzitou I0 = 7.

Ročne okolo 70 – 80 zemetrasení

Slovensko je krajina s miernou seizmickou aktivitou, kde sa ročne vyskytne približne 70 – 80 zemetrasení. Našťastie vo väčšine z nich ide o veľmi slabé javy, ktoré zaznamenajú len prístroje.

Prečo vzniklo zemetrasenie na východnom Slovensku?

  • Východoslovenská panva obsahuje len kryštalické horniny, pravdepodobne vysoko metamorfované, bázického až ultrabázického zloženia.
  • Okrem toho má panva vďaka stenčenej kôre vysoký geotermálny gradient.
  • Predpokladaná termoizobata pre teplotu rovnú alebo vyššiu ako 160 °C je v epicentre zemetrasenia  v hĺbke 3,5 – 4 km,
    v hĺbke 10 km okolo 300 °C,
    v hĺbkach nad 15 km môžeme predpokladať teplotu okolo 500 – 550 °C.
  • Pri takejto teplote sa kyslé kryštalické horniny správajú plasticky.
  • Z tohto dôvodu krehká zlomová tektonika, ktorá je zvyčajne jedným zo základných predpokladov vzniku zemetrasenia, nie je veľmi pravdepodobná.
  • Bázické horniny sa však aj pri tejto teplote správajú ešte relatívne krehko a môžu byť v nich vyvinuté seizmoaktívne zlomy. Keď nahromadená energia teda prekročí medzu pevnosti – zväčša na styku – týchto horninových blokov, vtedy dôjde k spomenutému náhlemu uvoľneniu nahromadenej energie a jej šíreniu formou seizmických vĺn.
  • Následne tieto seizmické vlny vyvolajú chvenie a trasenie zemského povrchu.

Súvisí zemetrasenie s obnovením vulkanickej činnosti pohoria Vihorlat?

Niektorí obyvatelia z okolia Vihorlatských vrchov sa právom pýtajú, či zemetrasenia nemôžu súvisieť s obnovením vulkanickej činnosti pohoria.  Táto súvislosť podľa vedcov neexistuje. Odborníci zo SAV uvádzajú, že sopečná činnosť v Slanských vrchoch, Vihorlatských vrchoch a Zemplínskych vrchoch bola ukončená už pred 8 až 7 miliónmi rokov.

 

POZRITE SI VIDEO Z DROGÉRIE V HUMENNOM, KDE ZAZNAMENALI OTRASY PRIAMO NA BEZPEČNOSTNEJ KAMERE. 

Zanechajte svoj hlas

Log In

Forgot password?

Forgot password?

Enter your account data and we will send you a link to reset your password.

Your password reset link appears to be invalid or expired.

Log in

Privacy Policy

Add to Collection

No Collections

Here you'll find all collections you've created before.