„Zatelefonovala mi osobne. Poprosila ma, či môžem prísť v piatok o tretej popoludní,“ uviedol pre portál Blesk kňaz Veith. Napriek náročnému stavu, v ktorom musela byť neustále napojená na kyslíkový prístroj, bola podľa jeho slov duševne prítomná a sústredená. „Sviatosť pomazania je veľmi intímna záležitosť. Preto sme v miestnosti boli len my dvaja,“ dodal.
Počas spoločného stretnutia trvajúceho približne hodinu absolvovali všetky dôležité duchovné úkony – spoveď, prijímanie a pomazanie chorých. V intímnej chvíli sa Anička ticho zverila: „Jiří, celé telo ma bolí…“. Aj napriek obrovskej bolesti si zachovala pokojnú myseľ a vyrovnaný postoj. „Nikdy nevyslovila slová: ,Prečo ja?‘ Jej postoj k utrpeniu bol výnimočný,“ poznamenal kňaz.
Anička Slováčková zanechala stopu v srdciach mnohých
Anička Slováčková nebola len umelkyňou so silným hlasom, ale aj duchovne vnímavým a láskavým človekom. Jej duchovný sprievodca o nej hovorí s hlbokým rešpektom a obdivom. „Myslela viac na ostatných než na seba. Bola čistá duša. Takto sa nesie kríž,“ vyjadril sa Jiří Veith.
Ich priateľstvo trvalo roky a kňaz priznal, že si s Aničkou písali aj mimo ich osobných stretnutí. „Posielala mi krásne správy, ktoré si uchovám navždy,“ dodal s dojatosťou. Práve tieto osobné spomienky z nej robia človeka, na ktorého sa bude dlho spomínať. V ťažkých chvíľach života bola pre mnohých svetlom, ktoré nehaslo ani vtedy, keď bolo najtemnejšie.
Aj keď jej život skončil príliš skoro, svojím postojom ukázala, že smrť sa dá prijať dôstojne a so silou. Odišla zmierená, obklopená tými, ktorých milovala, pripravená na poslednú cestu.
Anička Slováčková zostáva v pamäti ako symbol vnútornej sily, pokoja a viery.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.